Nízky Dunaj odstavil jadrové bloky

Dunaj pri rumunskej jadrovej elektrárni Cernavoda má prietok približne 1 630 kubických metrov vody za sekundu, teda asi tretinu bežnej júlovej úrovne (Agerpres, Știrile ProTV). O tristo kilometrov vyššie, pri maďarskej elektrárni Paks, klesol miestny vodočet na -118 cm, čo je nový lokálny rekord (Telex).

Jadrové elektrárne potrebujú rieky na chladenie. Reaktor premieňa na elektrinu len časť tepla, ktoré vyrába. Zvyšok musí bezpečne odviesť voda. Ak je rieka príliš nízka alebo príliš teplá, elektráreň nedokáže teplo odovzdať okoliu a prevádzkovateľ musí blok odstaviť.

Tento týždeň sa to stalo na dvoch miestach dunajskej sústavy. Rumunsko odstavilo oba reaktory v Cernavode, čím zo siete vypadlo približne 1 300 MW výkonu. Prezident Ilie Bolojan to opísal ako výpadok blízky pätine spotreby elektriny v krajine (HotNews). Maďarská štátna spoločnosť MVM začala 29. júla odstavovať tretí blok v Paksi; elektráreň za normálnych okolností vyrába takmer polovicu maďarskej elektriny (TVP World, HVG).

Ani v jednom prípade nešlo o haváriu. Odstávky boli preventívne. Rumunské ministerstvo energetiky upozornilo, že poškodenie jedného chladiaceho čerpadla by mohlo znamenať opravu trvajúcu až rok (Mediafax). Dvojtýždňový výpadok je v takom porovnaní menšie riziko.

Lacná elektrina vypadla, drahá ju nahrádza

Jadrová elektrina má po výstavbe elektrárne nízke prevádzkové náklady. Keď zo siete vypadne, nahrádza ju výroba z plynových elektrární, cezhraničný dovoz alebo iný flexibilný zdroj, ktorý sa dá rýchlo zapojiť. Všetky tieto možnosti sú drahšie.

Na veľkoobchodnom trhu sa pritom cena neurčuje podľa priemerných nákladov. Všetci predajcovia dostanú cenu, ktorú nastaví najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu. Keď do systému namiesto jadra vstúpi drahší zdroj, zdvihne cenu pre celý trh.

Po odstavení Cernavody stúpla rumunská denná veľkoobchodná cena o 22,1 EUR na 132,87 EUR za megawatthodinu. V Maďarsku sa porovnateľná cena zvýšila o 26,50 EUR na 122,08 EUR/MWh (Serbia Energy, Serbia Energy).

Rumunsko sa v priebehu hodín zmenilo z čistého vývozcu elektriny na čistého dovozcu. Najväčší tlak prichádza medzi 20.00 a 23.00, keď vrcholí spotreba domácností a výroba zo solárnych zdrojov klesá na nulu. V týchto večerných hodinách Rumunsko dovážalo približne 1 700 MW, najmä z Bulharska (Digi24, Profit.ro). Ani táto závislosť však nie je pevná. Bulharské vodočty na Dunaji pri Ruse už ukazujú -85 cm, teda hodnotu pod predchádzajúcimi historickými minimami (ClubZ).

Kto platí a kto zarába

Rumunské domácnosti sú zatiaľ čiastočne chránené. Úrady uviedli, že domáce zmluvy majú fixné ceny do konca roka (Romania Insider). Fixná cena však náklady neruší. Presúva ich na dodávateľov, ktorí musia nakupovať drahšiu náhradnú elektrinu, na budúcoročné preceňovanie zmlúv alebo na štátny rozpočet.

Priemyselní odberatelia cítia veľkoobchodný nárast priamo. Bolojan verejne vyzval občanov aj firmy, aby obmedzili večernú spotrebu. Obe vlády zároveň pripravovali krízové plány, ktoré by znížili odber veľkých spotrebiteľov, no výnimku by mali nemocnice (444.hu, Portfolio).

Na výpadku zarábajú prevádzkovatelia plynových elektrární a vývozcovia elektriny, ktorí predávajú za vyššiu cenu určenú večerným nedostatkom. Jadrovým prevádzkovateľom klesá výroba aj tržby.

Nie je to ojedinelý výkyv

Tento problém sa neobjavil prvý raz. Francúzsky Cour des comptes, teda národný kontrolný úrad, zdokumentoval, že klimaticky podmienené výpadky jadrovej výroby sa opakujú. Francúzske elektrárne stratili v rokoch 2018, 2019 a 2020 vždy najmenej 1 TWh výroby, pretože rieky boli príliš teplé alebo mali príliš nízky prietok (Argus).

Dunajská oblasť teraz ukazuje rovnaký vzorec na rieke, ktorá chladí reaktory v štyroch krajinách. Rumunský prevádzkovateľ prenosovej sústavy odhaduje, že prvý blok Cernavody by sa mohol znovu spustiť okolo 4. augusta a druhý okolo 10. augusta (Profit.ro). Tieto termíny však závisia od dažďa, ktorý predpovede nesľubujú.

Širší problém prežije jednu vlnu horúčav. Európa buduje čistejšiu elektroenergetiku, no jej najspoľahlivejšie nízkouhlíkové zdroje stále potrebujú studenú a výdatnú riečnu vodu. Klimatická zmena práve tento zdroj postupne oslabuje.