Drony spustili baltský balík za €12 billion

Ozbrojený dron s výbušninou minulý týždeň explodoval na lotyšskom území. Nezastavil ho žiadny systém protivzdušnej obrany. O dva dni neskôr prišla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová do Vilniusu, prisľúbila 12 mld. eur v obranných úveroch a narušenia vzdušného priestoru označila za „zámernú ruskú stratégiu destabilizácie demokratických spoločností“. Litovská Štátna rada obrany má zajtra posúdiť pripravenosť protivzdušnej obrany. Baltská letecká misia NATO, ktorá región chráni od roku 2004, vznikla na zachytávanie ruských stíhačiek. Na ukrajinské drony odklonené ruským rušením nemá ustálený postup.

Policajná misia narazila na dronovú vojnu

Od začiatku mája ukrajinské bojové drony opakovane vlietli do baltského vzdušného priestoru. Litovské ministerstvo obrany potvrdilo, že oba drony nájdené tento rok na litovskom území boli ukrajinské a odklonila ich ruská elektronická vojna. Mechanizmus je už zdokumentovaný. Rusko za jediný rok rozšírilo sieť antén na falšovanie GPS signálu v Kaliningrade z troch na 36 zariadení, čo stačí na oslepenie navigácie dronu a jeho vytlačenie na západ.

Dňa 19. mája rumunská F-16 pôsobiaca v rámci misie NATO Baltic Air Policing, teda rotačnej prítomnosti stíhačiek, ktorá od roku 2004 stráži baltské nebo, zostrelila dron nad Estónskom. Bol to prvý takýto zásah nad územím spojenca. Estónsky veliteľ poznamenal, že sa podaril aj vďaka „priaznivému počasiu“. Mierové pravidlá vyžadujú pred paľbou vizuálnu identifikáciu a jasná obloha ju umožnila. V oblačnosti alebo v noci by ten istý dron pravdepodobne preletel bez zásahu.

Baltic Air Policing zostáva prísne misiou sledovania a sprievodu. Na zásah je potrebný rozhodovací reťazec, ktorý vedie cez letecké operačné centrum NATO v Nemecku. Litovský náčelník generálneho štábu, generál Vaikšnoras, problém verejne priznal. „Procesy nie sú dosť rýchle,“ povedal novinárom (LRT, Lrytas).

Traja baltskí prezidenti preto žiadajú viac než len postupné opravy. Dňa 21. mája vyzvali NATO, aby misiu Air Policing zmenilo na plnohodnotnú misiu protivzdušnej obrany, s právomocou miestnych veliteľov zasahovať proti hrozbám, so stálou prítomnosťou stíhačiek a s integrovanými protivdronovými systémami. Takáto zmena si vyžaduje konsenzus všetkých 32 členov NATO v Severoatlantickej rade, kde má každý spojenec veto. Generálny tajomník Mark Rutte označil súčasný systém za „účinný“. Keď estónsky minister zahraničných vecí tvrdil, že Rusko zámerne navádza drony do spojeneckého vzdušného priestoru, Rutte odpovedal: „Nemám o tom žiadne informácie.“

Brusel financuje techniku. NATO riadi zásahy. Systémy nikto nespája.

Vilniusky balík von der Leyenovej obsahoval skutočné peniaze: obranné úvery SAFE, nový nástroj EÚ na nákupy zbraní členskými štátmi, pre všetky tri pobaltské krajiny a k tomu 1,5 mld. eur presunutých z kohéznych fondov EÚ. Jej výzva na „jednotný systém varovania pred dronmi“ však mala obmedzenie. Komisia „by mohla iniciovať“ hodnotenie. Legislatívny návrh neprišiel. Podľa zmlúv EÚ patrí protivzdušná obrana členským štátom a NATO. Komisia môže financovať nákupy, nemôže však veliť zostrelu.

Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius spustil dronovú alianciu EÚ a Ukrajiny a samostatnú iniciatívu dronovej obrany, ktorá má priniesť schopnosti do konca roka 2027. Obe sú nástrojmi priemyselnej koordinácie a majú zrýchliť výrobu. Ani jedna neurčuje, kto a za akých podmienok vystrelí.

Na východnom krídle NATO sa zároveň buduje šesť oddelených protivdronových systémov: tri národné baltské systémy, poľský program SAN s 18 batériami, fínske vrstvené senzory na hranici a nordická obstarávacia aliancia štyroch krajín, ktorú tento mesiac formalizovali v rámci NORDEFCO, teda severského rámca obrannej spolupráce. Každá krajina nakupuje vlastné radary a interceptory. Úvery SAFE tieto národné nákupy financujú bez podmienok interoperability.

Jadrom každého incidentu zostáva otázka pripísania zodpovednosti. Ukrajinské drony odklonené ruským rušením dopadajú ako ozbrojená munícia na územie NATO. Či Moskva tento výsledok chce, alebo len vytvára podmienky, ktoré zároveň chránia jej vlastný vzdušný priestor, bude formovať debatu na júlovom summite NATO v Ankare. Tridsaťdva spojencov tam bude rozhodovať, či si ponechá veliteľskú architektúru, ktorá raz fungovala, za dobrého počasia a proti pomalému cieľu.