Flámsko eviduje 14 domácich prípadov západonílskej horúčky

Vo Flámsku dnes môže komár preniesť na človeka vírus západného Nílu. Belgicko v tejto sezóne zaznamenalo prvé prípady nákazy ľudí priamo v krajine; do 7. októbra ich bolo 15 (ECDC). Belgickí vedci našli vírus u voľne žijúcich vtákov už v auguste 2025 (Sciensano). Teraz sa nákaza potvrdila aj u ľudí.

„Miestna nákaza“ znamená, že sa človek nakazil v Belgicku, nie počas cesty do zahraničia (týždenná správa ECDC). K 15. októbru Flámsko hlásilo 14 potvrdených prípadov a dve úmrtia; obaja zomretí patrili do skupiny s vyšším rizikom ťažkého priebehu (flámsky rezort zdravotníctva). Zaznamenané prípady sú len časťou skutočného počtu. Väčšina nakazených nemá nijaké príznaky (informačný prehľad ECDC), takže mnohí lekára nevyhľadajú a na test sa nedostanú.

Štafeta medzi vtákmi a komármi

Aby bolo jasné, prečo nález vírusu u vtákov zaujíma aj ľudí, predstavme si štafetu. Vtáky a komáre si počas leta vírus odovzdávajú. Komár sa napije krvi nakazeného vtáka, vírus sa v ňom rozmnoží a pri ďalšom uštipnutí sa dostane k ďalšiemu vtákovi (ISS). Vtáky udržiavajú tento kolobeh, pretože ich krv obsahuje dosť vírusu na to, aby ho mohol nasať ďalší komár.

Ľudia a kone stoja mimo tohto kolobehu. Môžu ochorieť, no v krvi nemajú dosť vírusu na to, aby ním nakazili komára, ktorý ich poštípe (belgický federálny rezort zdravotníctva). Odborníci ich preto označujú za hostiteľov, u ktorých sa prenos končí.

To má praktický dôsledok. Nakazený človek vo Flámsku neprenesie vírus na komáre vo svojom okolí, a tak neprispieva k ďalšiemu šíreniu nákazy. Každý prípad u človeka upozorňuje na infikované komáre a v pozadí na vtáky, ktoré v okolí vírus prenášajú. Znamená to, že kolobeh medzi vtákmi a komármi prebieha blízko miest, kde žijú ľudia.

Čo ukázali vtáky a kone

Belgicko zistilo vírus u vtákov skôr, než zaznamenalo miestne prípady nákazy u ľudí. To ukazuje poradie, v akom sa nákazu podarilo odhaliť, nie to, kedy vírus do krajiny prišiel. Keďže väčšina infekcií nemá príznaky, skoršie prípady u ľudí mohli zostať nepovšimnuté.

Tohtoročné nálezy u zvierat ukázali, ako ďaleko sa vírus rozšíril. Belgicko hlásilo 14 ohnísk nákazy u koní a 26 u vtákov v 18 zo 44 štatistických regiónov (správa ECDC a EFSA). Každý druh zvieraťa prináša inú informáciu. Ohnisko medzi vtákmi ukazuje, že v danej oblasti funguje samotný kolobeh vírusu. Chorý kôň je podobne ako človek hostiteľ, u ktorého sa prenos končí. Jeho nákaza však znamená, že tamojšie infikované komáre už poštípali veľké cicavce, takže rovnakým uštipnutiam boli vystavení aj ľudia v okolí.

Belgicko nie je jedinou krajinou, kde sa nákaza šíri. ECDC tento rok upozornilo na rekordný počet infekcií západonílskym vírusom a jeho výskyt v nových častiach Európy (ECDC). Podľa spoločnej správy ECDC a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín pokrývala sezóna 2026 väčšie územie než ktorákoľvek predchádzajúca. Do začiatku októbra sa prenos zmiernil oproti vrcholu z augusta a septembra (správa ECDC a EFSA).

Ochrana spočíva v obmedzení uštipnutí. ECDC odporúča repelent, voľné dlhé oblečenie na večer, keď sú komáre najaktívnejšie, sieťky v oknách a na posteliach a odstraňovanie stojatej vody, kde sa komáre množia (ECDC). Tieto opatrenia sú najdôležitejšie pre ľudí s vyšším rizikom ťažkého priebehu, ako boli aj dvaja pacienti z Flámska, ktorí zomreli.

Za približne rok sa Belgicko posunulo od nálezu vírusu u voľne žijúcich vtákov k prípadom nákazy ľudí na vlastnom území; vírus sa pritom zistil u zvierat vo veľkej časti krajiny. Zdokumentované sú už jednotlivé články tohto reťazca: vtáky, komáre, kone aj ľudia. Tímy, ktoré sledujú nákazu u zvierat a ľudí, budú zisťovať, či sa kolobeh po návrate komárov budúce leto rozbehne znova na tých istých miestach.