Rakúsko predĺži plynovú rezervu

Rakúska vláda predlžuje strategickú plynovú rezervu o ďalšie dva roky. Do apríla 2029 na ňu v rozpočte vyčlenila približne 264 miliónov eur (BMWET, Krone). Ide o núdzový vankúš vo výške 20 TWh, čo zodpovedá asi štvrtine ročnej spotreby plynu v krajine. Plyn zostáva pod kontrolou štátu a mimo bežného obchodovania (BMWET). Ministerstvo tvrdí, že zásobovanie je momentálne bezpečné. Minister hospodárstva Wolfgang Hattmannsdorfer však argumentuje, že konflikty na Blízkom východe ukazujú, prečo má tento nástroj zostať pripravený (Krone). Rakúsko teda neplatí za riešenie krízy, ale za to, aby sa do nej nedostalo nepripravené.

Prečo plyn skladuje štát a nenecháva to na firmy

Rezerva vznikla pre slabé miesto v tom, ako funguje trh s plynom. Ak je plyn v lete drahý, dodávateľ môže na napĺňaní zásobníkov pred zimou prerobiť, pretože nemá istotu, že zimné ceny mu náklady pokryjú. Z pohľadu jednej firmy je opatrnosť racionálna. Z pohľadu krajiny však môže viesť k tomu, že do chladnej sezóny vstúpi s príliš malou rezervou.

Európska únia si tento problém priznala po tom, ako Rusko v roku 2022 obmedzilo dodávky cez plynovody. Prijala preto nariadenie 2022/1032, ktoré členským štátom ukladá povinnosť napĺňať zásobníky pred zimou. Európska komisia považuje skladovaný plyn za hlavný zdroj zásobovania počas chladných mesiacov. Rakúsko ide ďalej: nespolieha sa iba na cieľové úrovne naplnenia, ale drží 20 TWh priamo pod štátnou kontrolou. Uvoľniť sa má až vtedy, keď vláda vyhlási núdzový stav.

V rozpočte to vychádza približne na 115 miliónov eur v roku 2027, 120 miliónov eur v roku 2028 a 30 miliónov eur začiatkom roka 2029 (BMWET, Zur Sache). Rakúsko nekupuje nový plyn. Platí za to, že už existujúce núdzové zásoby zostanú právne vyčlenené a fyzicky uložené v zásobníkoch. Ministerstvo očakáva, že skutočné náklady budú nižšie, no rozpočtový strop je pevne daný.

Prečo percentá naplnenia zavádzajú

Začiatkom júla boli rakúske zásobníky naplnené asi na 54,7 %, zatiaľ čo priemer Európskej únie bol približne 49,7 % (Voltstack). Na prvý pohľad to nevyzerá výnimočne. Rakúsko má však skladovaciu kapacitu okolo 100 TWh, teda približne 125 % svojej ročnej domácej spotreby (Energy News Magazine). Aj poloprázdne zásobníky pri takejto kapacite predstavujú veľkú fyzickú rezervu.

Poľsko ukazuje, prečo samotné percento nestačí. V rovnakom čase malo zásobníky naplnené približne na 70,6 %, teda viac než Rakúsko. Lenže vzhľadom na veľkosť poľskej spotreby to pokrývalo iba asi 12 % ročnej spotreby krajiny, pretože poľské zásobníky sú v pomere k dopytu malé (Rzeczpospolita). Rakúske nižšie percento zodpovedalo približne 78 % ročnej spotreby (Energy News Magazine). Dôležité teda nie je len to, do akej miery je zásobník plný, ale koľko mesiacov spotreby dokáže pokryť.

Kto platí a kto získava

Náklady nesú priamo rakúski daňovníci. Výdavok je v rozpočte viditeľný ako samostatná položka, nie skrytý v regulovaných cenách plynu, ako to robia niektoré iné krajiny Európskej únie. Rakúska hospodárska komora označila rezervu za „stabilizačnú kotvu“ pre podnikateľské prostredie (OTS/WKÖ).

Získavajú domácnosti a priemysel, pretože v prípade výpadku dodávok čelia nižšiemu riziku prideľovania plynu alebo prudkého rastu cien vyvolaného panikou. Strácajú obchodníci, ktorí by v kríze inak mohli profitovať z prirážok za nedostatkový plyn, a všetci daňovníci, ktorí platia poistku, ktorá sa možno nikdy nepoužije.

Riziko je, že štát bude plyn držať roky na verejné náklady, hoci sa trhové podmienky zmenia. Rakúska obhajoba stojí na načasovaní. Po zime, ktorá do marca stiahla naplnenosť rakúskych zásobníkov na 36 % (BMWET), a pri celoeurópskych úrovniach zásob pod sezónnym normálom (NDR) by odklad znamenal kupovať bezpečnosť na napätejšom trhu. Či ide o dobre navrhnutú poistku alebo len drahú poistku, rozpočtové čísla samy neukazujú. Rozhodujúce bude, ako rýchlo sa núdzový plyn v kríze reálne dostane k odberateľom a či rakúske nákupné zmluvy do roku 2029 znížia závislosť od jedného dodávateľa.