Litva hľadá reset s Čínou

V roku 2021 otvorila Litva vo Vilniuse taiwanský zastupiteľský úrad. Peking na to zareagoval znížením úrovne diplomatických vzťahov a tlakom na litovský export aj na európske dodávateľské reťazce, v ktorých boli litovské komponenty (Reuters, WTO DS610). O päť rokov neskôr hovorí dezignovaný minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, že Vilnius chce vzťahy s Čínou normalizovať pragmaticky, v medziach medzinárodného práva a pri zachovaní záväzkov voči EÚ a NATO (LRT, Euronews).

Tento obrat nie je improvizácia. Litva si náklady sporu niesla vo veľkej miere sama. Otázka, ktorá po ňom zostala, je jednoduchá: dokáže európsky štít, ktorý Brusel postavil až po tejto skúsenosti, ochrániť ďalší malý štát skôr, než účet dorazí na jeho stôl?

Čo vzniklo z litovskej krízy

Spor prestal byť len bilaterálnou vecou vo chvíli, keď Európska komisia podala proti Číne žalobu na pôde WTO pre diskriminačné obchodné opatrenia. Keďže obchodná politika patrí v EÚ medzi právomoci Únie, Komisia mohla konať v mene celého bloku. Tlak na jednu metropolu tak preformulovala ako zásah do jednotného trhu.

Litovská skúsenosť zároveň urýchlila vznik nového právneho nástroja. Nástroj proti ekonomickému nátlaku, prijatý v roku 2023, má fungovať v troch krokoch. Najprv Komisia preverí, či krajina mimo EÚ používa ekonomický tlak voči členskému štátu. Potom Rada, teda vlády členských krajín, kvalifikovanou väčšinou rozhodne, či ide o nátlak. Kvalifikovaná väčšina znamená, že väčšie štáty majú väčšiu váhu a jedna krajina sama rozhodnutie nezablokuje. Ak sa nátlak potvrdí, Komisia navrhne odvetné opatrenia: clá, zákaz prístupu k verejným zákazkám alebo obmedzenia investícií.

Nástroj teda existuje. Ešte nikdy sa nepoužil. Inštitút EÚ pre bezpečnostné štúdie to zhrnul priamo: Európa nepotrebuje nové obchodné zbrane, potrebuje stlačiť spúšť.

Tri krajiny, tri dôvody váhať

O tom, či sa nástroj proti nátlaku niekedy použije, rozhodnú aj štáty, ktorých väzby na Čínu vytvárajú dôvody na opatrnosť.

Nemecko má pri narušení vzťahov s Čínou najviac čo stratiť. V roku 2025 dosiahol dovoz z Číny 170,6 mld. EUR a obchodný schodok 89,3 mld. EUR (Süddeutsche Zeitung/dpa). Berlínsky prístup, teda nechať obchodné kanály otvorené a zároveň ohradiť strategické sektory, zapadá do litovského resetu. Tá istá závislosť však môže Nemecko brzdiť, ak by malo podporiť odvetu v prípade, že sa pod tlakom ocitne iný členský štát.

Domáca debata sa podľa Tagesschau čoraz viac posúva k priemyselnej konkurencii s Čínou v elektronike a elektromobiloch. Menej sa v nej rieši, ako brániť menších spojencov pred ekonomickým nátlakom.

Holandsko číta tento problém cez technologické úzke hrdlá. Haagske vývozné kontroly na pokročilé zariadenia na výrobu čipov vychádzajú z bezpečnostných obáv a spor o vlastníctvo firmy Nexperia s Pekingom zostáva otvorený. Holandská logika je najprv zabezpečiť strategické technológie a až potom normalizovať zvyšok vzťahov.

Maďarsko používa litovskú skúsenosť ako argument proti konfrontácii ako takej. Čínske investície do batériového sektora sa opisujú na úrovni viac než 26 mld. EUR, pričom plánovaná kapacita má do roku 2030 presiahnuť 198 GWh (Növekedés). Budapešť číta litovský obrat ako dôkaz, že symbolické gestá stoja továrne a pracovné miesta. Telex píše, že čínska konkurencia by mohla zasiahnuť štvrtinu maďarského exportu, no odpoveďou Budapešti je skôr prispôsobenie než obrana.

Tichší príbeh rozprávajú pobaltskí susedia Litvy. Všetky tri pobaltské štáty do roku 2022 odišli z čínskeho formátu spolupráce 16+1 (Reuters, lotyšské ministerstvo zahraničných vecí). Kontakty pokračujú cez bilaterálne a európske kanály. Je to funkčná diplomacia bez inštitucionálnej dôvery.

Odpoveď, ktorú nástroj stále dlhuje

Nástroj proti ekonomickému nátlaku nemôže zablokovať jedna krajina. Tak bol navrhnutý zámerne. Kvalifikovaná väčšina však stále vyžaduje, aby dostatok vlád uznalo, že nátlak prebieha, a zároveň prijalo náklady odvety. Skutočným testom preto bude, či Nemecko, Maďarsko a ďalšie štáty podporia akciu aj vtedy, keď tlak nedopadne priamo na ne.

Litovský reset ukazuje, že EÚ má nástroj pre ďalší prípad ekonomického nátlaku. Zatiaľ však nemá dôkaz, že ho vie použiť skôr, než malý štát zaplatí účet sám.