Španielske pobyty mieria pred SDEÚ

O legalizáciu pobytu v Španielsku požiadalo pred koncom júnovej lehoty viac ako 1,17 milióna ľudí, teda viac než dvojnásobok pôvodného odhadu vlády (Crónica Global, The Guardian). Takýto rozsah pracovnej regularizácie neskúsil v posledných rokoch žiadny členský štát EÚ. Španielsky Najvyšší súd teraz zvažuje, či sa obráti na Súdny dvor EÚ, najvyšší súd Únie, aby rozhodol, či je program v súlade s európskym právom (El Español). Ak by Súdny dvor vec prijal, jeho výklad by záväzne platil pre všetky členské štáty a určil by, kam až môžu vlády zájsť pri legalizácii práce ľudí bez povolenia na pobyt v čase, keď susedné krajiny stavajú svoju politiku na prísnejších návratoch.

Jedna klauzula, dva výklady

Spor stojí na jednom ustanovení návratovej smernice EÚ, teda zákona z roku 2008, ktorý určuje spoločné pravidlá pre vyhosťovanie ľudí bez legálneho pobytu. Článok 6 ods. 1 hovorí, že štáty „vydajú rozhodnutie o návrate“ každému, kto sa na ich území zdržiava neoprávnene. Článok 6 ods. 4 však umožňuje členskému štátu udeliť pobyt z „humanitárnych, súcitných alebo iných dôvodov“ a rozhodnutie o návrate nevydávať. Aj príručka Európskej komisie k návratom uvádza, že krajina môže „kedykoľvek“ udeliť povolenie na pobyt osobe, ktorá sa zdržiava na jej území neoprávnene (Directive 2008/115/EC, Commission Return Handbook).

Španielska vláda v tom vidí jasný právny priestor. Jej odporcovia tvrdia, že článok 6 ods. 4 je poistkou pre jednotlivé prípady, nie oprávnením legalizovať pobyt viac než miliónu ľudí naraz. Ak Najvyšší súd pošle do Luxemburgu prejudiciálnu otázku, teda žiadosť vnútroštátneho súdu o výklad práva EÚ, rozsudok nastaví hranice tejto klauzuly pre všetky členské štáty (El Debate).

Európa číta ten istý príbeh cez rôzne obavy

V Nemecku sa o španielskom programe písalo najmä ako o pracovnej politike. Pozornosť smerovala k snahe vytiahnuť pracovníkov v stavebníctve, poľnohospodárstve a domácej starostlivosti zo sivej ekonomiky do zamestnania, z ktorého sa platia dane a poistenie (taz).

Nemecké médiá zároveň dôsledne rozlišovali, čo španielske povolenie na pobyt skutočne dáva. Podľa schengenských pravidiel umožňuje španielska pobytová karta krátkodobé cesty do 90 dní v iných krajinách priestoru bez vnútorných hraníc, neotvára však pracovný trh iného štátu (FAZ, Schengen Convention, Art. 21). Rakúsko by teda týchto pracovníkov nemuselo okamžite pustiť na svoj trh práce.

Rakúska FPÖ, krajne pravicová Slobodná strana a dnes líder koalície, napriek tomu vyvodila opačný záver. Španielsky program označila za „voľný lístok do Schengenu“ a „magnet na azyl“ (Krone). Takéto rámovanie spája príťažlivé faktory migrácie, sekundárny pohyb a dôveryhodnosť návratovej politiky do jedného varovania. Konkrétne právne riziko je však slabé: širšie práva mobility vznikajú až po rokoch nepretržitého pobytu podľa smernice EÚ o dlhodobom pobyte, nie po prvom ročnom španielskom povolení.

Taliansko si španielsky prípad zaradilo do vlastnej debaty o vymáhaní migračných pravidiel. Minister vnútra Matteo Piantedosi opisuje migračný a azylový pakt EÚ, teda balík z roku 2024 meniaci pravidlá pre azylové konania a návraty, ako posun k prísnejšiemu presadzovaniu práva (Avvenire). Z Ríma preto španielska regularizácia vyzerá ako opačný model.

Administratívnu váhu nesie Katalánsko

Najväčší nápor dopadá na Katalánsko. Región prijal viac než 257 000 žiadostí, najviac zo všetkých autonómnych spoločenstiev, pričom samotná provincia Barcelona tvorí vyše 192 000 prípadov (Crónica Global). Právnici v Barcelone upozorňujú, že hlavným rizikom kolapsu je nedostatok termínov na cudzineckých úradoch.

Portugalsko ukazuje, čo sa stane, keď administratívna kapacita nestíha. Jeho vlastná regularizačná vlna sformalizovala pobyt státisícov ľudí, no prieťahy nechali mnohých celé mesiace bez platných dokladov. Podľa ECO v roku 2025 vypadlo zo systému sociálneho zabezpečenia viac ako 162 000 zahraničných pracovníkov bez toho, aby sa vrátili do aktívnej registrácie. Regularizácia dokáže dostať reálnu prácu do formálneho systému, ale iba vtedy, ak štát premení žiadosti na použiteľný právny status dostatočne rýchlo. Inak vytvorí novú formu neistoty.

Právna otázka pre Súdny dvor EÚ by bola úzka: umožňuje článok 6 ods. 4 hromadnú regularizáciu, alebo len individuálne výnimky? Politická otázka je širšia. Španielsko skúša, či veľký členský štát EÚ môže vo veľkom legalizovať neformálnu prácu v čase, keď jeho susedia investujú politický kapitál do návratov. Prvá odpoveď môže prísť od sudcov. Prvé zlyhanie, ak nastane, sa ukáže v čakacích radoch na úradoch.