12 štátov mešká s migračnou infraštruktúrou

Do 12. júna zostáva deväť dní. Vtedy začne vo všetkých 27 členských štátoch záväzne platiť Pakt EÚ o migrácii a azyle: desať nariadení, roky rokovaní a jeden spoločný termín. Pakt mení spôsob, akým Európa vybavuje azyl od príchodu až po návratové konanie. Po prvý raz zavádza jednotné postupy a povinné zdieľanie záťaže. Francúzsko však nezverejnilo vnútroštátne pravidlá, bez ktorých ho nevie uplatniť. Španielsko skráti lehoty na odvolanie bez prispôsobeného súdneho rámca. Taliansky implementačný plán stále nie je verejný. Deväť štátov neotestovalo IT systémy pre Eurodac, spoločnú biometrickú databázu, na ktorej celý systém stojí (ETIAS.com). Pravidlá teda prichádzajú skôr než aparát, ktorý ich má vykonávať.

Sedemdňová kontrola, dvanásťtýždňové rozhodnutie

Na vonkajšej hranici EÚ má pakt priniesť rýchlosť. Každý, kto príde na vonkajšiu hranicu, musí prejsť do siedmich dní vstupnou kontrolou vrátane odberu biometrických údajov od šiestich rokov veku (European Commission). Žiadatelia z krajín, pri ktorých je úspešných menej ako 20 % azylových žiadostí, pôjdu do zrýchleného hraničného konania: prvé rozhodnutie aj odvolanie sa majú stihnúť do 12 týždňov. Počas tohto obdobia sa právne považujú za osoby, ktoré nevstúpili na územie EÚ (CGRS Belgium).

Novinkou je aj povinná solidarita. Štáty na vonkajšej hranici, najmä Taliansko, Španielsko, Grécko a Cyprus, môžu požiadať ostatné krajiny EÚ o pomoc. Tie musia reagovať buď presídlením žiadateľov o azyl, platbou približne 20 000 € za každého človeka, ktorého odmietnu prevziať, alebo vyslaním personálu a techniky. Prvý solidárny balík sa týka obdobia od júna do decembra 2026: 21 000 presídlení alebo 420 mil. € (French Senate). Maďarsko a Slovensko neprisľúbili nič.

Správa Európskej komisie o pripravenosti, zverejnená 8. mája, ukázala, že potrebnú infraštruktúru a personál na vstupné kontroly malo pripravených iba 15 z 27 členských štátov (European Commission, ETIAS.com). Bezplatná právna pomoc, ktorú pakt vyžaduje, nebola dostupná v šiestich štátoch vrátane Grécka a Talianska, teda krajín, ktoré EÚ oficiálne označuje za vystavené akútnemu migračnému tlaku. Nezávislý mechanizmus kontroly dodržiavania základných práv na hraniciach nefungoval v Belgicku, Maďarsku, Taliansku ani na Malte (European Commission).

Tri krajiny, tri právne medzery

Vo Francúzsku vláda obišla parlament. Cez článok 38 ústavy, ktorý výkonnej moci umožňuje na obmedzený čas prijímať pravidlá dekrétom, prepísala približne 40 % imigračného kódexu. Ľavica aj pravica protestovali, hoci z odlišných dôvodov, a obe namietali aj samotné obídenie parlamentu (Le Monde). Žiadna ordonancia zatiaľ zverejnená nebola. Vláda zvažuje, že medzeru prekryje obežníkom, teda administratívnym pokynom pre úrady, nie záväzným zákonom. Conseil d'État, najvyšší správny súd vo Francúzsku, varoval pred obdobím „právnej neistoty“, v ktorom budú vedľa seba existovať staré a nové pravidlá bez jednotného výkladu (Conseil d'État).

V Španielsku štátna advokátka 1. júna potvrdila, že lehoty na odvolanie sa skrátia z dvoch mesiacov až na päť dní, hoci prechod neupravuje žiadny vnútroštátny zákon (EuropaPress). Poľsko získalo inú úľavu: jednoročnú výnimku z povinnosti podieľať sa na presídľovaní. Argumentovalo tým, že prijatie viac než milióna ukrajinských utečencov a ochrana východnej hranice Schengenu predstavujú porovnateľnú formu solidarity. Premiér Donald Tusk výnimku prezentoval ako uzavretú vec (VisaHQ). Platí do decembra.

Nové pravidlá návratov pridávajú ďalší tlak

Európsky parlament, priamo volený zákonodarný orgán EÚ, a Rada, v ktorej sedia vlády členských štátov, dosiahli 1. júna predbežnú dohodu o nariadení o návratoch. Dohoda by umožnila deportácie do „návratových centier“ v tretích krajinách aj bez predchádzajúcej väzby deportovanej osoby na danú krajinu, predĺžila by administratívne zaistenie na 24 mesiacov a zrušila automatické právo zostať na území počas odvolania proti rozhodnutiu o návrate (European Parliament, Euronews). ECRE, najväčšia európska sieť organizácií na ochranu práv utečencov, ju označila za „jeden z najrepresívnejších a najnebezpečnejších migračných nástrojov v nedávnej histórii EÚ“ (ECRE).

Pakt a nariadenie o návratoch spolu vytvárajú systém postavený na rýchlosti: sedemdňová vstupná kontrola, dvanásťtýždňové rozhodovanie, skrátené odvolania a zrýchlené deportácie. Vlastná správa Európskej komisie však naznačuje, že väčšina členských štátov nebude mať do 12. júna pripravené súdy, právnikov ani hraničné kapacity, ktoré sú na takýto systém potrebné.