Drony nad európskymi jadrovými areálmi

Spiegel a The Guardian s odvolaním sa na analýzu prepojenú s International Institute for Strategic Studies, londýnskym obranným think-tankom, napísali, že od konca roka 2024 zaznamenali vo viac než desiatke európskych krajín približne 144 podozrivých incidentov s dronmi (Spiegel, The Guardian). Nešlo o náhodné miesta: medzi cieľmi boli vojenské základne v Británii, Belgicku a Holandsku, kde pôsobia lietadlá schopné niesť jadrové zbrane, francúzska ponorková základňa Île Longue, elektrárne aj prístavy. Podľa hodnotenia môže stopa viesť k Rusku, ktoré by na vypúšťanie dronov mohlo využívať komerčné lode alebo plavidlá zo svojej tieňovej flotily.

Žiadna európska vláda však Rusko oficiálne nepomenovala. Verejne nie je známy ani prípad, v ktorom by sa podarilo získať dron a preukázateľne zdokumentovať celý forenzný reťazec dôkazov. Pri prehliadke podozrivého plavidla HAV Dolphin sa podľa správ nič nenašlo (Spiegel, t-online). Vzorec je znepokojujúci najmä preto, že sa týka vojenských a energetických lokalít. Dôkazná časť však zostáva neúplná.

Kde sa láme právomoc

Nejasné pripísanie zodpovednosti je dôležité preto, že spomaľuje vymáhanie pravidiel. Malý dron letiaci nízko nad vojenskou základňou, ktorý mohol vzlietnuť z obchodnej lode s neprehľadným vlastníctvom, sa nezmestí do bezpečnostných systémov, ktoré si Európa vybudovala. Štát môže kontrolovať vlastné vody. Ďalej od pobrežia už potrebuje právny dôvod: súhlas štátu, pod ktorého vlajkou loď pláva, porušenie sankcií alebo dôkaz o trestnom čine (UNCLOS). Vo vzduchu je systém vzdušnej ochrany NATO nastavený najmä na stíhačky a rakety, nie na lacné drony letiace nízko nad terénom, ktoré zmiznú skôr, než sa podarí vyslať zachytávače (NATO).

Na zemi prípady vyšetruje polícia, pobrežná stráž hliadkuje a vojenskí velitelia chránia citlivé objekty. Rozhodnutie, či dron nad obývanou oblasťou rušiť alebo zostreliť, však zostáva otázkou vnútroštátneho práva. Európa nemá spoločný prah, pri ktorom by sa taký zásah automaticky považoval za primeraný (New York Times).

Nástroje EÚ môžu pomôcť poskladať obraz. Námorné operácie v Baltskom mori spájajú kapacity národných pobrežných stráží so satelitnými snímkami a prieskumnými dronmi, aby sledovali podozrivé plavidlá (Finnish Border Guard). Sankcie EÚ môžu zaradiť lode na zoznam, sťažiť im poistenie a zvýšiť náklady ruskej tieňovej flotily (Council of the EU). Ani EÚ, ani NATO však nemôžu za národnú vládu vstúpiť na podozrivú loď alebo zneškodniť dron. Taktické rozhodnutie zostáva na štáte, na ktorého území sa incident deje. Operácie v sivej zóne sú postavené práve na takomto zdržaní.

Užitočná dánska skepsa

Nie všetky vlády a médiá čítajú dôkazy rovnako. Najvýraznejšiu protiváhu k poplachu priniesli dánske médiá. Politiken opísal prípad, pri ktorom malo dánske obranné plavidlo obletovať štyri drony a úrady hovorili o „schopnom aktérovi“. Rovnaké pokrytie však spochybnilo, či dostupné dôkazy stačia na označenie prípadu za ruskú operáciu (Politiken). Weekendavisen išiel ešte ďalej: v niektorých európskych prípadoch sú verejné dôkazy slabé a v Dánsku je podľa neho stále ťažké určiť, či sa drony vôbec objavili (Weekendavisen).

Táto skepsa nie je vyvrátením celej hypotézy. Je upozornením na iné riziko. Ak vlády hovoria o hybridných hrozbách bez toho, aby ukázali dôkazy, občanom zostáva voľba medzi slepou dôverou a odmietnutím všetkého. Obe reakcie Moskve vyhovujú. Politiken to pomenoval ako možnosť, že dánska „dronová panika“ bola sama osebe tým, čo Putin chcel: neistota, ktorá vyrába strach bez potreby predložiť dôkaz.

Keď vymáhanie presunie problém k susedom

Švédsko ukázalo, ako vyzerá národná reakcia v praxi. Po kontrolách pobrežnej stráže sa viac sankcionovaných plavidiel podľa správ začalo vyhýbať švédskym teritoriálnym vodám (Sjöfartstidningen). Švédski komentátori však upozornili, že doprava sa môže jednoducho presunúť smerom k dánskym a nemeckým vodám, kde je vymáhanie slabšie (Expressen). Nemecké správy to podporujú: trasy tankerov z tieňovej flotily sa podľa nich posunuli bližšie k nemeckému pobrežiu (n-tv).

Je to známy európsky vzorec. Hrozba prekračuje hranice rýchlejšie než právomoc. Jedna krajina môže otestovať právne nástroje, ale flotila sa presunie ďalej. Francúzsko medzitým v lacných dronoch s dlhým doletom vidí naliehavú medzeru vo vlastnej obrane: chýbajú rýchle a cenovo dostupné spôsoby, ako malé drony odhaliť a zastaviť. Preto prispôsobuje vrstvené obranné systémy, ktoré majú túto medzeru zmenšiť (Le Monde).

Vo verejnom zázname stále chýba to, čo by príbeh uzavrelo: získané drony so sledovateľnou elektronikou, radarové stopy spájajúce let s konkrétnym plavidlom alebo oficiálne vládne pripísanie zodpovednosti Rusku s právnou istotou. Hodnotenie prepojené s IISS hovorí, že ruská stopa je vysoko pravdepodobná. Vlády to zatiaľ väčšinou nechcú povedať verejne.

Európa už zraniteľnosť vidí. Otázka je, kto dokáže poskladať reťazec od podozrenia k zákonnému zásahu skôr, než príde ďalší incident.