Oceány s 21.07°C spečatili najteplejšie leto západnej Európy

Svetové oceány zaznamenali najteplejší august v histórii meraní. Priemerná teplota ich povrchu medzi 60° južnej a 60° severnej zemepisnej šírky dosiahla 21,07 °C. Vyrovnala tak rekord z marca 2024 a zároveň bola o 0,09 °C vyššia než predchádzajúce letné maximum z augusta 2023, uvádza Copernicus. Priemerná globálna teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla 16,96 °C, teda podľa odhadov o 1,65 °C viac než v predindustriálnom období rokov 1850 až 1900. Spolu s júlom 2023 išlo o najteplejší kalendárny mesiac v databáze ERA5. Tá spája merania zo satelitov, balónov, lietadiel a pozemných staníc s modelom počasia, aby vytvorila jednotný obraz vývoja klímy na celej planéte.

Jeden mesiac s oteplením nad hranicou 1,5 °C ešte neznamená porušenie cieľa Parížskej dohody. Tá sleduje dlhodobé otepľovanie počas desaťročí, nie počasie v jednej sezóne. August však nebol osamelým výkyvom, ale zavŕšením leta, ktoré v západnej Európe prepísalo teplotné rekordy.

Prečo sa horúčavy samy zosilňovali

Priemerná teplota od júna do augusta bola v oblasti od Portugalska po Alpy podľa programu Copernicus najvyššia v histórii meraní a prekonala aj leto 2003. V celej Európe nebol vývoj taký výrazný: august bol štvrtý najteplejší a leto tretie najteplejšie, po rokoch 2024 a 2022. Západnú Európu odlišovalo najmä trvanie horúčav. Nad rovnakými zemepisnými šírkami sa celé mesiace udržiavali tlakové výše.

Pri takzvanom blokovaní atmosférického prúdenia klesajúci vzduch bráni vzniku oblakov a dažďa, takže slnko deň za dňom zohrieva zemský povrch. Vysušená pôda potom stráca schopnosť ochladzovať sa odparovaním vody. Väčšiu časť slnečnej energie premieňa priamo na teplo, čím sa horúčava ďalej zosilňuje. Tento mechanizmus klimatológovia dobre poznajú (Seneviratne et al.).

V častiach Pyrenejského polostrova, Francúzska, Nemecka, Rakúska a Maďarska zaznamenal Copernicus v júli rekordne nízku vlhkosť pôdy. Extrémne teploty zosilnila kombinácia otepľovania spôsobeného človekom, pretrvávajúceho blokovania prúdenia a nezvyčajne suchej pôdy. Nijaká štúdia však zatiaľ nevyčíslila, aký podiel mal každý z týchto faktorov na teplotách v roku 2026. Koncom augusta síce miestami zapršalo, no lokálne lejaky nedokázali vyrovnať nedostatok vody nahromadený počas troch mesiacov.

Leto, o ktorom rozhodla vytrvalosť horúčav

Najvýraznejší príklad ponúka Francúzsko. Priemerná letná teplota tam podľa Météo-France dosiahla 24,0 °C, čiže o 3,6 °C viac než priemer rokov 1991 až 2020 a najviac od začiatku meraní v roku 1900. Dovtedajší rekord 23,1 °C z roku 2003 prekonala o 0,9 °C, čo je pri trojmesačnom priemere za celú krajinu neobvykle veľký rozdiel. Tri samostatné vlny horúčav trvali od polovice júna do konca augusta spolu 53 dní, kým v roku 2022 to bolo 33 dní. Meteorologické stanice namerali teplotu nad 40 °C v 178 prípadoch, dvojnásobne častejšie než v roku 2003. Zrážok zároveň spadlo približne o 40 % menej než zvyčajne (Météo-France).

Tieto údaje vychádzajú z dvoch rôznych porovnávacích období. Rozdiel 3,6 °C ukazuje odchýlku od súčasnej klímy, teda od priemeru rokov 1991 až 2020. Modelový odhad Météo-France porovnáva leto s predindustriálnymi podmienkami a odchýlku od nich vyčíslil približne na 5,0 °C. Z toho asi 2,4 °C možno pripísať zmene klímy spôsobenej človekom, pričom odhadované rozpätie je 1,8 až 3,0 °C. Klimatológ CNRM Aurélien Ribes tento rozdiel vysvetlil jednoducho: rok 2026 bol v absolútnych číslach teplejší, no v porovnaní s dnešnou, už oteplenou klímou bol menej výnimočný než rok 2003 vo svojej dobe. Posunul sa samotný základ, od ktorého teplotné výkyvy meriame.

V Španielsku dosiahla priemerná letná teplota 24,5 °C, najviac od začiatku série AEMET v roku 1961. Štyri vlny horúčav tam podľa oficiálnej definície trvali spolu 61 dní (AEMET). Samotný august bol pritom medzi španielskymi augustmi až šiesty najteplejší. Rekord teda nevytvoril jeden krajný výkyv, ale dlhé obdobie horúčav. Na referenčnej stanici De Bilt v Holandsku dosiahla sezónna priemerná teplota 19,3 °C, najviac od roku 1901. Takmer bezdažďový júl zároveň stlačil celkové zrážky medzi 5 % najsuchších rokov.

Čo po horúčavách zostalo

Ako sme informovali v júli, lesné požiare si už vtedy vo Francúzsku a Španielsku vyžiadali evakuácie aj nasadenie mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Podľa predbežných údajov zhorelo v Španielsku do polovice augusta 254 730 hektárov, čo bolo o 13,8 % menej než v rovnakom období roka 2025. Horúčavy a sucho vytvorili podmienky na šírenie ohňa, o konečných škodách však rozhodujú aj príčina vzniku požiaru, vietor a rýchlosť zásahu.

Nezávislé globálne databázy NASA, NOAA a Berkeley Earth ešte augustové údaje nezverejnili a priebežné výsledky ERA5 sa môžu dodatočne upraviť. Dostupné dáta však ukazujú leto, počas ktorého sa spojili otepľovanie spôsobené človekom, blokovanie atmosférického prúdenia a vysychanie pôdy. Práve túto kombináciu označil IPCC za hlavný mechanizmus čoraz častejších teplotných extrémov nad pevninou. Západná Európa v roku 2026 ukázala, čo sa stane, keď takéto podmienky pretrvajú tri mesiace.