359 vyhostení mimo azylový systém

Človek zadržaný na gréckej hranici má právo povedať, kto je, požiadať o azyl a napadnúť svoje vyhostenie pred súdom. Tieto práva vyplývajú z práva EÚ, Európskeho dohovoru o ľudských právach aj z Charty základných práv EÚ. Ak ho však úrady odsunú skôr, než niekto zapíše jeho meno, ostanú tieto práva iba na papieri.

Grécka Národná komisia pre ľudské práva vo svojej správe Recording Mechanism zdokumentovala 21 údajných prípadov neformálneho núteného návratu, ktoré sa týkali najmenej 359 žiadateľov o azyl a utečencov (in.gr). Podľa správy sa na návratoch podieľali osoby v uniformách aj bez nich, a to bez identifikácie ľudí, posúdenia ich žiadostí či možnosti právneho preskúmania.

Prečo sa prax na hranici prenáša ďalej

Azylové pravidlá EÚ kladú zodpovednosť na štát prvej línie, do ktorého človek ako prvý vstúpi. Grécko je jednou z takých krajín. Ak tam prístup k azylu nefunguje spoľahlivo, oslabuje sa predpoklad, na ktorom stojí celý systém: že Grécko vybaví prípady riadne. Súdy v cieľových krajinách potom môžu zastaviť presuny späť do Grécka a systém sa začne rozkladať zvnútra.

Európsky ombudsman, teda nezávislý orgán EÚ pre sťažnosti, už konštatoval, že Agentúra EÚ pre azyl neposúvala správy o pushbackoch Európskej komisii, hoci práve táto agentúra pomáha Grécku spracúvať žiadosti (European Ombudsman). Toto zistenie nedokazuje každé jednotlivé obvinenie. Potvrdzuje však, že cesta informácií z terénu do Bruselu sa môže prerušiť aj vtedy, keď sú agentúry EÚ fyzicky na mieste.

Nemecko ukazuje, ako sa tento problém prenáša ďalej. Nemecké súdy vo všeobecnosti potvrdzovali návraty do Grécka podľa pravidiel EÚ o azylovej zodpovednosti, no správne súdy boli opatrnejšie pri ženách pre riziká vykorisťovania a sexuálneho násilia (taz). Súdy potrebujú fakty, aby mohli rozhodnúť, či je návrat zákonný. Agentúra EÚ pre základné práva, ktorá sleduje dodržiavanie práv, zdôraznila práve tento bod (FRA). Komisár Rady Európy pre ľudské práva žiada pred spustením akýchkoľvek externých spracovateľských centier preverovanie rizík, nezávislý dohľad a súdnu kontrolu (Berliner Zeitung).

Kde súdy stanovili hranicu

Najostrejší právny kontrast ponúka Španielsko. Španielsky najvyšší súd nedávno rozhodol, že okamžité odmietnutie na hranici nemožno uplatniť na ľudí zachytených na mori alebo pri plávaní smerom k Ceute a Melille, teda dvom španielskym enklávam na severoafrickom pobreží. Musí sa použiť plný postup: identifikácia, právna pomoc, tlmočník a posúdenie ochrany, ktoré možno preskúmať (rtve.es, europapress.es).

Na rovnakú hranicu narazil aj taliansky pokus filtrovať azylové žiadosti mimo vlastného územia. Taliansko chcelo spracúvať migrantov v Albánsku, ale pod talianskou právnou zodpovednosťou. Talianski sudcovia odmietli potvrdiť zaistenie v albánskom zariadení a pozastavili zrýchlené hraničné konania (Amnesty Piemonte/VdA, Sky TG24). V oboch krajinách súdy vrátili experimenty s kontrolou hraníc späť do právne preskúmateľného postupu.

Grécky prípad ukazuje ťažší problém. Ak je návrat nezdokumentovaný a dokončený ešte pred registráciou, súdy už nedokážu spätne zrekonštruovať, čo sa stalo. Španielske rozhodnutie vťahuje hraničný zásah do riadneho konania. Grécke zistenia opisujú návraty, ktoré konanie úplne obchádzajú.

Registračná medzera

Migračný a azylový pakt EÚ, nový súbor azylových pravidiel Únie, ktorý sa teraz zavádza do praxe, sľubuje spoločné preverovanie, registráciu a nezávislý monitoring na vonkajších hraniciach. Zistenia gréckeho orgánu pre ľudské práva však opisujú údajné návraty predtým, než systém niekoho zaznamená. Ochranné mechanizmy paktu sa začínajú registráciou. To, čo sa deje v sekundách pred ňou, ostáva bez záznamu.

Európska komisia má právomoc začať konanie o porušení povinností podľa článku 258 ZFEÚ, teda postup, ktorým môže členský štát prinútiť dodržiavať právo EÚ. Ak sa opísaný vzorec potvrdí, registrácia bude prvým testom vymáhateľnosti paktu. Komisia by mala vysvetliť, či grécky prípad podľa nej vyžaduje formálne vyšetrovanie, alebo prečo má ďalej zostať bez zásahu.