729 ruských striel a dronov odkrylo medzeru NATO

V noci z 1. na 2. júna vypálilo Rusko na Ukrajinu 73 rakiet a 656 dronov, jeden z najväčších jednorazových útokov počas vojny (UNN, Chronicle.lu/Reuters). V Kyjeve, Dnipre a Charkive zahynulo najmenej 11 ľudí a viac ako 100 utrpelo zranenia.

Poľsko vyslalo do vzduchu stíhačky, aktivovalo pozemnú protivzdušnú obranu a uzavrelo časť vzdušného priestoru pri hranici. Štyri dni predtým zasiahol ruský dron bytový dom v rumunskom Galați a zranil dvoch civilistov. Boli to prvé takéto obete na území NATO. Aliancia mala prehľad takmer o všetkom. Zasiahnuť však mohla len veľmi obmedzene.

Všetko vidieť, takmer nič nezostreliť

Poľské operačné velenie potvrdilo, že pohotovosť sa skončila o 03.35 bez narušenia vzdušného priestoru. Za podporu poďakovalo Veliteľstvu vzdušných síl NATO, Francúzsku a Holandsku (Fakt.pl). Pre Poľsko to bola šiesta obranná aktivácia za posledných dvanásť mesiacov. Reakcie sú rýchlejšie a zapája sa do nich viac spojencov. To, čo v roku 2024 pôsobilo ako kríza, sa na východnom krídle mení na rutinu.

Incident v Galați z 29. mája ukázal, prečo rýchlejšia detekcia sama osebe nestačí. Rumunsko sledovalo dron počas celého štvorminútového letu nad svojím územím. Vo vzduchu boli F-16 s povolením použiť zbrane. Zásah sa napriek tomu nepodaril.

Problém nebol v tom, že by Rumunsko dron nevidelo. Streľba nad obývanou oblasťou niesla riziko vedľajších škôd. Mierové právne pravidlá bránili paľbe do ukrajinského vzdušného priestoru. Pozemné protidronové systémy zároveň nemali povolenie na nasadenie v mestskom prostredí (Mediafax). Minister obrany Radu Miruță povedal, že tieto systémy boli „navrhnuté pred rokom 2023, pred érou rozsiahlej dronovej vojny“.

Rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Țoiu verejne povedala, že útok v Galați „spadá do kategórie“, ktorá by odôvodňovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy. Ten umožňuje členovi NATO požiadať spojencov o konzultácie, ak sa cíti ohrozený. Rumunsko ho napokon neaktivovalo.

Podľa Euronews.ro zdroje z okolia prezidentského úradu tvrdia, že Washington Bukurešti odporučil článok 4 nevyužiť a namiesto toho ponúkol presun obranných kapacít. Rumunsko následne vyhostilo ruského veľvyslanca a nariadilo zatvorenie konzulátu v Constanți do 30 dní.

Politický zlom

Masívny útok prišiel vo chvíli, keď je aliancia rozdelená v otázke, ako reagovať na ruské údery v blízkosti svojich hraníc. Prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy vydali 21. mája spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú, aby NATO na východnom krídle prešlo od Air Policingu k Air Defence (Aerotime). V praxi by to znamenalo posun od monitorovania a identifikácie lietadiel k režimu, v ktorom majú spojenci jasné povolenie cieľ zostreliť.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna varoval, že „každá medzera, každé zmäkčenie reakcie sa stáva pozvánkou pre ďalší útok“.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril solidaritu s Rumunskom, no zároveň navrhol osobitný asociačný status EÚ pre Ukrajinu. Je to politické gesto, ktoré nemení praktický problém na východnom krídle: čo robiť s dronom, ktorý sa blíži k územiu NATO alebo ho na krátky čas preletí.

Slovenský premiér Robert Fico šiel opačným smerom a vyzval na „okamžitý dialóg EÚ s Ruskom“ (Noviny.sk, Novinky.cz). Jeho minister zahraničných vecí Juraj Blanár útoky odsúdil ostrejšie. Prezident SR vyzval na posilnenie východného krídla NATO, no Ficovu výzvu na dialóg neprevzal.

Rámec Moskvy a termín NATO

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že vojna vstúpila do „úplne inej paradigmy“. Odvolal sa na ukrajinský dronový útok z 22. mája na odbornú školu v okupovanom Starobelsku, pri ktorom podľa Ruska zahynulo 21 ľudí (Devdiscourse/Reuters, RIA Novosti). Bezpečnostná rada OSN uvádza, že tento počet obetí nevie overiť, pretože Rusko blokuje prístup na okupované územia.

Peskov zároveň dodal, že vojna by sa „mohla skončiť do konca dňa“, ak by sa Ukrajina stiahla z regiónov, na ktoré si Rusko robí nárok.

Kremeľ už v minulosti pripájal eskalačný jazyk ku konkrétnym incidentom, aby nimi odôvodnil vopred pripravené operácie. Podobný sled udalostí nasledoval po útoku na Kerčský most v roku 2022 aj po ukrajinskom použití rakiet ATACMS v roku 2024.

Rumunsko 29. mája podpísalo kontrakty v programe SAFE za 5,6 mld. EUR. Ide o obranné nákupy financované EÚ, ktoré majú zahŕňať aj protidronové systémy (Digi24). Dodávky sa začnú v roku 2027.

Na summite NATO v Ankare 7. a 8. júla sa rozhodne, či sa baltská požiadavka na formálny režim Air Defence stane politikou aliancie. Dovtedy zostáva východné krídlo medzi pozorovaním a zásahom. Každý ďalší incident s dronom, po ktorom nepríde spoločná odpoveď, zvyšuje prah pre ten nasledujúci.