Dlh €750 mld. tlačí na priority EÚ

EÚ chce posilniť obranu, ďalej podporovať Ukrajinu a zároveň splácať pandemický dlh. Rozpočet, z ktorého sa to má zaplatiť, má pritom zostať približne taký veľký ako pred vznikom týchto priorít. Niektoré výdavky preto budú musieť ustúpiť a spor o to, ktoré to budú, sa už začal.

Viacročný finančný rámec, teda MFF (sedemročný výdavkový strop EÚ, ktorý musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty), určuje hranicu, koľko môže Brusel minúť (EUR-Lex). Súčasný rámec na roky 2021 až 2027 má hodnotu približne 1,074 bilióna EUR v cenách roku 2018 (Európska komisia).

Nový rámec narazí na problém, ktorý predchádzajúce rozpočty nemali. Počas pandémie si EÚ cez núdzový fond obnovy NextGenerationEU požičala približne 750 mld. EUR (Rada EÚ). Splácanie istiny sa začne v roku 2028. Tieto peniaze sa odpočítajú ešte pred financovaním nových priorít, takže ďalší MFF bude musieť pokryť obranu, podporu Ukrajiny aj konkurencieschopnosť a zároveň obsluhovať dlh, ktorý pri schvaľovaní súčasného stropu neexistoval.

Kde sú peniaze

Rozpočtu stále dominujú dva staré programy. Kohézna politika, teda regionálne investície na znižovanie rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími časťami Európy, predstavuje 426,7 mld. EUR. Poľnohospodárstvo má ďalších 401 mld. EUR. Spolu ide približne o dve tretiny celého rámca. Na bezpečnosť a obranu pripadá 14,9 mld. EUR, teda asi 1,2 % (EUR-Lex).

Na tieto výdavky pribúdajú nové nároky. Ukrajina má na roky 2024 až 2027 schválený nástroj EÚ v objeme 50 mld. EUR, no jeho nástupca zatiaľ dohodnutý nie je (Európska komisia). Strategická agenda EÚ medzi hlavné priority zaraďuje konkurencieschopnosť, obranu, podporu Ukrajiny a bezpečnosť (Európska rada). Európsky parlament už hlasovaním žiadal takmer 200 mld. EUR navyše oproti návrhu Komisie na ďalší cyklus (Euronews).

Štyri možnosti, štyri blokujúce tábory

Rozpočtovú medzeru možno uzavrieť len štyrmi spôsobmi: zvýšiť strop, dohodnúť nové príjmy na úrovni EÚ, škrtať existujúce programy alebo si znova požičať. Každá možnosť má proti sebe koalíciu, ktorá ju vie zablokovať.

Holandsko sa na rokovania pozerá cez pozíciu čistého platcu. Jeho platby do rozpočtu EÚ idú najmä cez príspevky založené na hrubom národnom dôchodku, teda odvody úmerné veľkosti národnej ekonomiky, ktoré rastú, keď iné príjmy EÚ nestačia (Rijksoverheid, Európska komisia). Podobne zvyčajne vystupuje aj Nemecko. Obe krajiny tvrdia, že nové výdavky sa majú najprv hľadať v rámci existujúceho stropu a až potom možno hovoriť o vyšších platbách.

Poľsko stojí na opačnej strane. Varšava patrí v NATO medzi krajiny s najvyššími výdavkami na obranu v pomere k HDP (NATO), zároveň je však silne závislá od kohéznych a poľnohospodárskych platieb. Tento model funguje len vtedy, ak rozpočet narastie. Skupina 16 členských štátov vrátane Talianska, Poľska a Rumunska sa postavila proti návrhu Komisie a žiada silnejšiu ochranu kohézie a poľnohospodárstva (EUNews).

Francúzsko berie spoločnú poľnohospodársku politiku, teda farmárske dotácie a podporu vidieka, ako politickú hranicu (Európska komisia). Paríž preto potrebuje rast rozpočtu alebo nové príjmy. Bez nich sa jeho vlastné priority dostávajú do priameho konfliktu.

Rumunsko ukazuje riziko, ktoré v hrubých číslach nevidno. Ak sa peniaze presunú od kohéznych grantov prideľovaných podľa vzorca, teda regiónom podľa úrovne príjmov, k fondom rozdeľovaným podľa kvality projektov, krajiny so slabšími inštitúciami budú musieť o financovanie súťažiť namiesto toho, aby ho dostávali podľa potreby (Cohesion Data). Rozpočet by tak mohol rásť, no chudobnejšie štáty by na tom skončili horšie.

Príjmy, ktoré zatiaľ neexistujú

Komisia navrhla nové „vlastné zdroje“, teda príjmy, ktoré by smerovali priamo do rozpočtu EÚ. Patria medzi ne výnosy zo systému obchodovania s emisnými kvótami, teda európskeho uhlíkového trhu, z mechanizmu uhlíkového vyrovnania na hraniciach, čo je poplatok na uhlíkovo náročné dovozy, a zo štatistického odvodu zo ziskov firiem (Európska komisia). Žiadny z nich zatiaľ neplatí. Výnosy z emisných kvót a uhlíkového cla by mohli dopadnúť na dovozcov a spotrebiteľov, čím by vznikol ďalší spor o to, kto zaplatí účet. Ak tieto zdroje neprinesú dosť peňazí, poistkou zostanú národné príspevky (EUR-Lex).

Rozpočet, ktorý určí výdavky EÚ na sedem rokov, sa vyjednáva v čase, keď si každý členský štát chráni vlastné položky. Otvorené zostáva, či niektorá vláda pomenuje program, o ktorý je ochotná prísť.