Litva testuje cestnú tepnu NATO

V noci 26. júla prešlo z Poľska do Litvy po ceste približne 80 ťažkých kolesových a pásových vozidiel z bojovej skupiny NATO pod nemeckým velením. Cvičenie malo ukázať, čo sa stane, keď sú železničná, námorná a letecká doprava dostupné len čiastočne (LRT). Technika sa presúvala v noci, aby sa znížilo riziko stretu s civilnou dopravou (Inbox.lv). Litovské úrady vopred upozornili vodičov na úseku Kalvarija – Kazlų Rūda, že na verejných cestách môžu očakávať vojenské vozidlá (LRT).

Cvičenie položilo praktickú otázku: ak naraz zlyhajú preferované spôsoby prepravy, dokáže NATO presunúť ťažké jednotky z Nemecka do Litvy po zemi? Od odpovede závisí dôveryhodnosť odstrašenia na východnom krídle aliancie. Z verejne dostupných informácií sa zatiaľ nedá povedať, že odpoveď je jednoznačne áno.

Berlínska brigáda a koridor, ktorý ju živí

Nemecko do litovského nasadenia vložilo značný politický kapitál. Panzerbrigade 45 má byť stálou ťažkou brigádou Bundeswehru v Litve, s cieľovým stavom 4 800 vojakov a 200 civilných zamestnancov. Jadrom majú byť tankové a mechanizované pešie prápory (ZDFheute, Bundeswehr). Jednotka je mnohonárodná: Holandsko prispieva približne 250 vojakmi, časť z nich pomáha s obnovou výcvikových priestorov na základni Rukla (Dutch defence ministry).

Brigáda umiestnená vpredu má hodnotu len vtedy, ak ju dokáže zásobovať celý systém za ňou. Konvoj takejto hmotnosti počas jednej noci nevyhnutne preveruje odstupy medzi vozidlami, nosnosť mostov, tankovanie aj opravárenské kapacity. Nemecký Operationsplan Deutschland opisuje krajinu ako tranzitnú a podpornú zónu, v ktorej vojenské presuny závisia od fungujúcej civilnej dopravnej infraštruktúry (oplan.de). Podľa ZDF rast brigády naráža aj na nedostatok personálu, takže cieľ „pripravená do roku 2027“ zostáva skôr politickým záväzkom než overenou pripravenosťou (ZDFheute).

Tri poľské úzke hrdlá

Rozhodujúcou tranzitnou krajinou je Poľsko. Pobaltské štáty majú s ostatným územím NATO jediné pozemné spojenie: trasu cez severovýchodné Poľsko popri Suvalskom priesmyku. Nemeckí ženisti sa zapájajú do poľského programu East Shield, teda do posilňovania východnej hranice proti sabotážam a vojenskému tlaku, a pracujú v tej istej oblasti (Fakt, Onet/DW). Opevnenia môžu spomaliť protivníka, no nezvýšia kapacitu ciest ani nosnosť mostov. Práve tento rozdiel je podstatný, lebo obmedzenia sa ukladajú za sebou.

Prvým sú cesty. Keď vypadne železnica, všetko preberá cestná sieť, lenže nosnosť mostov, riadenie premávky aj počet jazdných pruhov majú pevné limity. Druhým je palivo. Zásobovanie sa už rieši ako samostatný obranný problém; Poľsko presadzuje rozšírenie potrubnej infraštruktúry NATO smerom na východ. Tretím sú povolenia a sprievody. Hraničné odbavenie, policajné sprievody a časové okná s prednosťou pre vojenský presun vyžadujú civilno-vojenskú koordináciu v rámci programu vojenskej mobility EÚ, ktorého cieľom je odstraňovať právne a infraštruktúrne prekážky pri presune jednotiek cez hranice. Tento systém sa stále zjednodušuje (Council of the EU).

Miliardy sa míňajú, pripravenosť nie je dokázaná

Vojenskú požiadavku formuluje NATO. O tom, či je trasa použiteľná, však rozhodujú európske a národné dopravné systémy. Cesty, železnice, prístavy aj colné pravidlá patria členským štátom, nie spojeneckému veleniu. Európska komisia uvádza, že z Nástroja na prepájanie Európy, teda programu EÚ na dopravnú infraštruktúru, bolo na vojenskú mobilitu financovaných 95 projektov dvojitého použitia v hodnote približne 1,7 mld. EUR (European Commission). Sú to reálne peniaze na reálne úpravy.

Európsky dvor audítorov však v roku 2025 upozornil, že program trpí rozdrobeným riadením a EÚ nevie preukázať, či financované projekty zodpovedajú najnaliehavejším vojenským potrebám (European Court of Auditors). Litovské cvičenie ukázalo túto medzeru v malom. Európa investuje miliardy do koridorov, pri ktorých verejne nevie doložiť, že fungujú od začiatku do konca. Verejne dostupné nie sú mapy trás, údaje o nosnosti mostov, prietoku paliva ani kapacite zhromažďovacích priestorov.

NATO sľúbilo obranu východného krídla. Nemecko sa zaviazalo k stálej brigáde v Litve. EÚ a členské štáty teraz musia ukázať, že cesta z Grafenwöhru do Rukly ju unesie.