Lotyšsko stráži zásobník plynu

Ozbrojené hliadky dnes strážia vodnú priehradu nad Rigou aj podzemné priestory v Inčukalnse, kde Lotyšsko skladuje zemný plyn. Vláda sprísnila ochranu oboch miest po tom, čo spravodajské informácie upozornili na možnú ruskú hrozbu. Premiér Andris Kulbergs pre Reuters povedal, že požiadal NATO o viac prostriedkov protivzdušnej obrany a o spojeneckých vojakov v blízkosti energetickej infraštruktúry (UNN, Devdiscourse).

K útoku nedošlo. Lotyšská reakcia však otvorila otázku, ktorú väčšina európskych vlád stále nemá prakticky vyriešenú: keď spravodajské služby upozornia, že civilný energetický objekt môže byť cieľom útoku, kto velí jeho obrane, kto ju platí a ako rýchlo sa vojenská pomoc dostane k súkromnému prevádzkovateľovi?

Hrozba, ktorú Pobaltie berie doslova

NATO odstrašuje. EÚ píše pravidlá. Každodenná ochrana elektrární, plynových zásobníkov a káblov zostáva na národných vládach a firmách, ktoré tieto systémy prevádzkujú. Lotyšsko teraz túto zodpovednosť poňalo ako operačnú úlohu: vyslalo hliadky a požiadalo spojencov o posily.

Podobné varovania zazneli aj v Litve. Prezident Gitanas Nausėda hovoril o spravodajských informáciách, podľa ktorých by Rusko mohlo sabotovať infraštruktúru v Pobaltí a Poľsku, hoci verejne dostupné dôkazy neoznačujú konkrétny cieľ ani dátum (Demócrata, Anews). Litovská odpoveď spojila administratívne kroky s fyzickou ochranou: vládna komisia preverila odolnosť elektrickej siete a Služba verejnej bezpečnosti prevzala ochranu viacerých energetických objektov (Obzor). Minister obrany zároveň doplnil dôležitú výhradu: pri hranici nevidno sústreďovanie ruských vojsk. Obava sa týka sabotáže alebo narušenia, ku ktorému sa dá nepriznať, nie invázie.

Lotyšská rozviedka osobitne varovala, že Rusko pripravuje provokácie, ktorými chce ukázať, že podpora Ukrajiny má doma svoju cenu (Fox News). Moskva obvinila všetky tri pobaltské štáty, že pomáhajú Ukrajine útočiť na ruské ropné terminály. Všetky tri krajiny tieto tvrdenia odmietli ako dezinformáciu (Euronews).

Dánsko v krátkom čase vyslalo do brigády NATO v Lotyšsku až 170 vojakov (Berlingske). Dánski vojaci posilňujú aliančné odstrašenie. Nestoja však na stráži pri lotyšských plynových kavernách.

Zákony na papieri, medzery v teréne

EÚ na to má pravidlá. Smernica o odolnosti kritických subjektov, známa ako CER, je európsky zákon o fyzickej ochrane kritickej infraštruktúry. Členským štátom ukladá, aby určili kritické energetické firmy a vyžadovali od nich hodnotenie rizík aj hlásenie incidentov (EUR-Lex). Dánsko malo 17. júla určiť, ktoré firmy sa podľa CER považujú za „spoločensky kritické“. Tieto firmy potom dostanú desať mesiacov na rizikové analýzy a plány pripravenosti (BT, KPMG). Desať mesiacov plánovania predpokladá, že hrozba počká.

Nemecko ukazuje, prečo samotná legislatíva nie je ochranou. Jeho verzia NIS2, európskej smernice o kybernetickej bezpečnosti, stanovuje registračné lehoty a pokuty. Menší prevádzkovatelia vodárenskej a energetickej infraštruktúry však často nemajú kapacitu pravidlá naplniť a tok informácií medzi úradmi a firmami, ktoré systémy skutočne prevádzkujú, zostáva pomalý (BR).

Najostrejšie hranice vidno vo Fínsku. Tam, kde je reťazec právomocí jasný, napríklad pri zatváraní hraníc, štát koná rýchlo (Finlex). Tam, kde je infraštruktúra v súkromných rukách, pod vodou alebo roztrúsená, štát koordinuje a opravy robia prevádzkovatelia. Po tom, čo v roku 2023 podozrivé vlečenie kotvy prerušilo plynovod Balticconnector, trvali opravy mesiace. Severská analýza incidentu konštatovala, že regiónu stále chýbajú spoločné štandardy fyzickej ochrany aj rámce pre núdzové opravy (shattered.io).

Zástupkyňa generálneho tajomníka NATO v júli povedala Európskemu parlamentu, že odpovede na sabotáže, kybernetické útoky alebo narušenia, ku ktorým sa útočník neprizná, zostávajú politickým rozhodnutím lídrov. Nie sú automatickým spúšťačom kolektívnej obrany podľa článku 5, teda záväzku NATO, že útok na jedného spojenca sa môže považovať za útok na všetkých (NATO). EÚ v tom istom mesiaci prijala svoj doteraz najväčší balík kybersankcií proti Rusku (Estonian MFA). Sankcie trestajú. Priehradu však neochránia.

Lotyšsko vyslalo hliadky, požiadalo NATO o protivzdušnú obranu a hrozbu pomenovalo nahlas. Väčšina európskej kritickej energetickej infraštruktúry však stále stojí za kalendármi plnenia povinností. Otázka je konkrétna: kto velí obrane objektu, keď príde varovanie, kto platí fyzickú ochranu súkromne vlastnených zariadení a ako rýchlo sa vojenská podpora dostane k civilnému prevádzkovateľovi pod hrozbou. Národné vlády a súkromní prevádzkovatelia by na to mali odpovedať skôr, než odpoveď vynúti incident.