Pobaltie chce povolenie NATO zostreľovať

Ruské vojenské lietadlo vstúpilo 27. mája do fínskeho vzdušného priestoru pri Porkkale. Bol to ďalší prípad v sérii narušení, ktorých počet sa za jediný rok takmer strojnásobil. Fínske ministerstvo obrany vysvetlilo incident vyhýbaním sa búrke. O tri dni skôr rumunská stíhačka F-16 zostrelila dron v estónskom vzdušnom priestore. V baltskom priestore to bol prvý prípad, keď stíhačka NATO zničila bezpilotné lietadlo. A deň predtým odišli ministri zahraničných vecí NATO zo zasadnutia vo švédskom Helsingborgu bez jediného operačného rozhodnutia, ktoré by na krízu reagovalo.

Čo v skutočnosti znamená „protivzdušná obrana“

NATO od roku 2004 prevádzkuje Baltic Air Policing, mierovú rotáciu spojeneckých stíhačiek, ktoré identifikujú a sprevádzajú neznáme lietadlá pri Estónsku, Lotyšsku a Litve. Tieto tri krajiny vlastné stíhacie letectvo nemajú. V aktuálnej rotácii sú francúzske Rafale a rumunské F-16 na základni Šiauliai v Litve a portugalské F-16 na základni Ämari v Estónsku.

Prezidenti troch baltských štátov 21. mája spoločne žiadali zmenu: namiesto policajnej misie chcú plnohodnotnú misiu protivzdušnej obrany (Aerotime). V súčasnom režime musí pilot pred zásahom neznáme lietadlo vizuálne potvrdiť. Misia protivzdušnej obrany by umožnila vopred určiť zóny hrozby, v ktorých môže vojenské velenie povoliť zásah bez toho, aby sa pri každom prípade čakalo na politický súhlas. Malé drony s podvrhnutým signálom GPS dokážu preletieť územím a spadnúť skôr, než pilot dokončí dnešný identifikačný postup.

Naléhavosť sa dá merať. Potvrdené ruské narušenia vzdušného priestoru členských štátov NATO stúpli zo 6 v roku 2024 na 18 v roku 2025. V septembri 2025 vleteli tri stíhačky MiG-31 do estónskeho zvrchovaného územia do hĺbky 9 až 10 kilometrov, s vypnutými transpondérmi. Estónsko potom aktivovalo článok 4, teda formálnu konzultačnú klauzulu NATO, ktorá je o stupeň nižšie než článok 5 o kolektívnej obrane (Severoatlantická rada NATO).

Kto riadi drony?

Zasadnutie v Helsingborgu malo pripraviť pôdu pre rozhodnutie na júlovom summite NATO v Ankare. Namiesto toho ukázalo spor už v základnej otázke: tlačí Rusko ukrajinské drony do spojeneckého územia zámerne?

Generálny tajomník Mark Rutte hovoril o „rušení“ a „iných poruchách“, teda jazykom, ktorý naznačuje skôr neúmyselný odklon. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna povedal opak: „Rusko smeruje tieto drony na územie NATO“ (Euromaidan Press, Pravda.com.ua). Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová o niekoľko dní neskôr vo Vilniuse označila tieto incidenty za „zámernú stratégiu Ruska“. Analýza Reuters pridala tretí výklad: Ukrajina podľa nej môže zámerne viesť drony blízko hranice ako ochranný štít, pretože počíta s tým, že Rusko nebude strieľať do vzdušného priestoru NATO (Reuters).

Ak by NATO formálne určilo, že Rusko používa elektronický boj na zatláčanie munície do spojeneckého územia, otvorilo by tým otázky článku 5, na ktoré aliancia nie je pripravená odpovedať. Obmedzené ambície stretnutia potvrdil aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio: „Dnes nebola žiadna konkrétna požiadavka... nemyslím si, že tu boli pevné záväzky alebo pevné požiadavky“.

Frontové štáty nečakajú

Tam, kde NATO váha, jednotliví spojenci konajú. Lotyšsko rozmiestnilo pri hranici s Ruskom mobilné jednotky na zachytávanie dronov (Defense News). Litovský prezident vyhlásil, že krajina bude zostreľovať drony „bez ohľadu na cenu rakiet“. Päť severských krajín podpísalo 6. mája upravenú dohodu o obrannej spolupráci, ktorá po prvý raz od roku 2009 formálne upravuje cezhraničný pohyb vojsk a spoločné nákupy dronov (NORDEFCO). Von der Leyenová navrhla pre baltské štáty „jednotný systém varovania pred dronmi“, no cez Európsku úniu, nie cez NATO.

NATO nevysvetlilo, či rumunský zostrel znamená zmenu pravidiel nasadenia, alebo išlo o jednorazové povolenie. Ďalšie rozhodovacie okno príde na júlovom summite NATO v Ankare. Prechod na misiu protivzdušnej obrany si vyžaduje konsenzus všetkých 32 spojencov. Žiadna vláda túto zmenu verejne neodmietla. Najvážnejšia brzda však môže byť štrukturálna: nemecká ústava vyžaduje súhlas kabinetu pred tým, ako armáda zostrelí lietadlo. Pre Berlín je preto ťažké prijať trvalé predbežné oprávnenia, ktoré by veliteľom umožnili konať okamžite. Presne také pravidlá by pritom misia protivzdušnej obrany potrebovala.