Belgicku chýba €7.7 billion

Belgický federálny monitorovací výbor oznámil vláde, že do roku 2029 musí nájsť 7,7 mld. EUR, ak chce splniť európske fiškálne záväzky. Do roku 2031 by sa potrebná konsolidácia zvýšila na 9,8 mld. EUR (BRF). Minister financií Vincent Van Peteghem už predtým varoval, že rozpočet bude potrebovať najmenej 7 mld. EUR (PAL). Zamestnávateľská federácia FEB/VBO ide ešte ďalej: s odvolaním sa na odhady Národnej banky hovorí o 14 mld. EUR, ktoré by boli potrebné na zníženie schodku pod 3 % HDP do roku 2029 (FEB/VBO).

Takáto suma sa nedá nájsť jedným opatrením. Belgicko bude musieť kombinovať vyššie dane, nižšie výdavky a zmeny v dôchodkovom systéme. Už samotný rozptyl odhadov, od 7 mld. po 14 mld. EUR, ukazuje, že koalícia zatiaľ nerozhodla, na koho konsolidácia dopadne.

Pravidlá, ktoré prinútili vládu pomenovať sumu

Európska únia v roku 2024 zmenila fiškálne pravidlá. Starý systém sa sústreďoval najmä na jednu otázku: či je ročný schodok pod hranicou 3 % HDP. Nové pravidlá sledujú aj takzvanú „dráhu čistých výdavkov“, teda strop pre rast vládnych výdavkov po odpočítaní úrokových platieb a programov financovaných z európskych peňazí (Európska komisia, nariadenie 2024/1263). Každá krajina predkladá viacročný plán, Brusel posudzuje jeho vierohodnosť a Rada EÚ ho schvaľuje. Po schválení sa výdavkový strop stáva záväzným.

Ak vláda prekročí trojpercentnú hranicu alebo sa odchýli od dohodnutej dráhy, Únia spustí postup pri nadmernom schodku. Ide o formálny nápravný režim s termínmi, kontrolou a pravidelným hodnotením. Belgicko je dnes jednou z deviatich krajín v tomto režime spolu s Francúzskom, Talianskom, Rakúskom, Fínskom, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a Slovenskom (Európska komisia). Malta z neho nedávno vystúpila (Brussels Times). Belgicko nie.

Rovnaký tlak, iné účtovníctvo

Belgicko vyniká tým, že vláda položila na stôl konkrétnu sumu. Väčšina krajín pod fiškálnym tlakom sa takému číslu vyhýba.

Najostrejší kontrast ponúka Nemecko. Návrh rozpočtu ministra financií Larsa Klingbeila na rok 2027 počíta s 203,7 mld. EUR nového zadlženia (ZEIT). Berlín si to môže dovoliť aj preto, že ústavná zmena vyňala obranné výdavky nad 1 % HDP spod dlhovej brzdy, teda ústavného limitu pre nové federálne zadlženie. Zvyšok výpadku vláda prikrýva čerpaním rezerv a nižšími transfermi do fondov sociálneho poistenia (t-online). Fiškálny tlak v Nemecku je reálny, no neobjaví sa ako jedna viditeľná suma. Dlh je rozdelený do priehradiek, ktoré Brusel počíta rozdielne.

Rumunsko ukazuje opačný koniec spektra. V postupe pri nadmernom schodku je od roku 2020 a v roku 2025 malo deficit 7,9 % HDP (Európska komisia). V pomere k výkonu ekonomiky preto Bukurešť čelí oveľa väčšej diere než Belgicko. Keď štát nevie rýchlo zvýšiť príjmy, konsolidácia zvyčajne padá na nástroje, ktoré sa dajú zaviesť najjednoduchšie: vyššie spotrebné dane, zmrazenie platov vo verejnom sektore a plošné škrty. Náklady potom nesú domácnosti a štátni zamestnanci, pretože lepšie alternatívy si vyžadujú roky budovania administratívnej kapacity.

Načasovanie pritom sťažuje konsolidáciu všade. Európska únia aj NATO žiadajú od vlád vyššie výdavky na obranu práve vo chvíli, keď fiškálne pravidlá tlačia na nižšie výdavky v ostatných oblastiach.

Číslo ešte nie je plán

Belgicko má niečo, čo väčšine krajín v postupe pri nadmernom schodku chýba: viditeľný cieľ. Samotný cieľ však nie je plán. Suma 7,7 mld. EUR dôchodcom nepovie, či sa znížia dávky, pacientom neukáže, či sa obmedzia služby, a regionálnym vládam nevysvetlí, či prídu o transfery. Ďalšie belgické odhady sa podľa predpokladov o raste a úrokových sadzbách pohybujú od 7 mld. do 11 mld. EUR (Business AM). FEB/VBO zároveň cituje čísla monitorovacieho výboru, podľa ktorých by pri pokračovaní súčasného výdavkového tempa bolo potrebné ušetriť 4,9 mld. až 6,7 mld. EUR (FEB/VBO).

Podobnú aritmetiku rieši deväť vlád v eurozóne. Žiadna zatiaľ zrozumiteľne nepovedala, kto ponesie náklady úpravy. Belgicko urobilo nezvyčajnú vec: pomenovalo účet. Kým však koalícia nepomenuje platcov, teda ktorých daňovníkov, ktorých dôchodcov a ktorých verejných zamestnancov sa opatrenia dotknú, zostáva číslo skôr účtovnou zodpovednosťou než politickým rozhodnutím.