Belgicko vstupuje do holandského raketového obchodu za €3.1bn

Belgický minister obrany Theo Francken povedal parlamentu, že krajina je v „záverečnej fáze“ schvaľovania nákupu systémov protivzdušnej obrany za približne 3,1 miliardy eur. Balík má zahŕňať 10 odpaľovacích zariadení NASAMS stredného dosahu a 20 jednotiek Skyranger krátkeho dosahu (Forces Operations, Marketscreener). Belgicko však nechce robiť vlastné obstarávanie. Plánuje sa pripojiť k existujúcim holandským zmluvám a Francken chcel mať súhlas vlády včas na to, aby obe krajiny mohli podpísať bilaterálnu dohodu na summite NATO v Ankare 7. až 8. júla (The Straits Times).

Logika tohto postupu je rýchlosť. Ak sa dohoda podarí dotiahnuť, Belgicko by si mohlo prvý systém prenajať už budúci rok a prvú operačnú spôsobilosť dosiahnuť v rokoch 2027 až 2029. Ak sa rozhodnutie posunie, Francken varoval, že toto časové okno sa zatvorí (Forces Operations).

Skratka cez dve krajiny

Belgicko zaplatí, Holandsko poskytne nákupný kanál. Holanďania už v decembri 2025 podpísali zmluvu s nemeckým Rheinmetallom na 22 systémov Skyranger krátkeho dosahu, pričom dodávky sa majú začať od roku 2028 (Army Recognition). Belgicko sa chce napojiť na tento existujúci objednávkový prúd namiesto toho, aby od nuly pripravovalo samostatný tender. NASAMS, teda vrstva stredného dosahu postavená nórskym Kongsbergom s americkou raketovou integráciou, by doplnil druhé poschodie obrany. Spolu majú oba systémy pokrývať drony, strely s plochou dráhou letu aj lietadlá v rôznych výškach.

Nejde o obstarávanie riadené Európskou úniou. Verejne dostupné zdroje nespájajú tento balík so SAFE, novým úverovým nástrojom EÚ na obranu v objeme 150 miliárd eur, ani s PESCO, teda rámcom štruktúrovanej obrannej spolupráce v Únii, či iným bruselským nástrojom (European Commission). Právne vyzerá konštrukcia pomerne jednoducho: zmluvný rámec jednej vlády, peniaze druhej vlády a bilaterálna dohoda, ktorá ich spojí. Belgicko sa vyhne rokom samostatného tendra. Holandsko môže ukázať, že vie prakticky viesť obrannú integráciu.

Belgicko si vybralo systémy, ku ktorým sa vie dostať rýchlo. Tým oslabuje francúzsky argument, že európske prezbrojovanie by malo prebiehať cez ucelenejší priemyselný plán EÚ, pravdepodobne postavený okolo francúzskeho ekosystému MBDA-Thales. Ako napísal Le Monde, Európa sa prezbrojuje skôr rozptýlene než cez jednotnú koordináciu obranného priemyslu (Le Monde). Belgicko nie je jediné, kto dáva prednosť dostupnosti pred veľkou architektúrou. Estónsko nakúpilo systémy IRIS-T stredného dosahu spoločne s Lotyšskom, no prvá jednotka dorazila na estónske územie až v júni 2026, roky po rozhodnutí (LRT). Malé a stredne veľké európske štáty si vrstvenú protivzdušnú obranu nevedia vybudovať samy; nákup cez susedovu zmluvu je pragmatická odpoveď.

Čo verejnosť nevidí

Riziko je tam, kde sa končí verejná kontrola. Text bilaterálnej dohody zatiaľ nebol zverejnený. Belgický kontrakt nebol oznámený. Verejnosť nepozná ani podrobné rozdelenie nákladov medzi systémy, muníciu, senzory a údržbu (Army Recognition).

Rovnako nie je z verejných dokumentov jasné, kto bude rozhodovať o softvérových aktualizáciách, servisnom zázemí alebo poradí dodávok, ak sa holandské a belgické potreby dostanú do konfliktu. Belgická parlamentná stopa potvrdzuje prerokovanie vo výbore, nie však plnohodnotné zadanie zákazky (La Chambre). Rheinmetall zároveň rozširuje výrobu rakiet a systémov v Nemecku, keďže európsky dopyt sa čoraz viac sústreďuje okolo jeho platforiem (Tagesschau). Výrobca, ktorý kontroluje softvér a technický štandard, formuje možnosti každého kupujúceho na desaťročia.

Protivzdušná obrana nie je jednorazový nákup. Je to sieť údržby, modernizácií, zásob munície a servisných reťazcov na celé desaťročia. Krajina, ktorá kontroluje zmluvný kanál, a výrobca, ktorý kontroluje technický štandard, spolu určujú, čo Belgicko so svojimi systémami bude a nebude môcť robiť.

Belgicko vie skratku obhájiť rýchlosťou. Verejnosti však zatiaľ neukázalo, kto bude mať zmluvu pod kontrolou, keď systémy dorazia.