Belgický energetický ostrov určí veternú aukciu

Belgicko pripravuje aukciu novej kapacity veterných parkov na mori v zóne Princess Elisabeth, s dodávkami približne od roku 2031. Na prvý pohľad ide o národný projekt: jedna vláda, jedna morská zóna, jedna skupina turbín. Infraštruktúra pod týmto tenderom je však širšia. Umelý energetický ostrov a exportné káble, ktoré majú Belgicko prepojiť so susednými krajinami, z neho robia skúšku, či Severné more dokáže fungovať ako spoločná európska základňa obnoviteľnej elektriny (FPS Economy Belgium).

Prvými víťazmi nebudú domácnosti. Budú nimi developeri, ktorí získajú kontrakty dostatočne predvídateľné pre banky, prístavy a inžinierske firmy s obmedzenými kapacitami na výstavbu na mori, a prevádzkovatelia sietí, ktorí budujú regulovanú infraštruktúru. Spotrebitelia získajú až vtedy, ak nižšia závislosť od fosílnych palív časom zníži náklady. To však nie je automatické. Sieťové poplatky aj verejná podpora sa premietajú do účtov za elektrinu, takže výsledné rozdelenie nákladov bude závisieť od rozhodnutí, ktoré Belgicko ešte neurobilo.

Ostrov zapojený pre viac než jednu krajinu

Ostrov Princess Elisabeth, ktorý na mori stavia belgický prevádzkovateľ prenosovej sústavy Elia, má zbierať elektrinu z nových veterných parkov a zároveň podporiť vysokonapäťové prepojenia s inými krajinami (Elia). Bude teda uzlom v cezhraničnej sieti, ku ktorej sa vlády Severného mora prihlásili na summite v Ostende v roku 2023. Belgicko, Nemecko, Dánsko a Holandsko sa tam dohodli, že budú koordinovať káble prepájajúce viacero krajín, nielen jednotlivý veterný park s najbližším pobrežím (North Sea Summit Declaration).

Ekonomiku takéhoto modelu opisuje stratégia Európskej komisie pre veternú energiu na mori: investície sa oplatia vtedy, keď cezhraničné káble a trhové pravidlá umožnia, aby elektrina tiekla tam, kde je dopyt (EUR-Lex). V prepojenom trhu sa elektrina cez koordinované aukcie presúva z lacnejších oblastí do drahších. Belgická veterná energia tak môže znižovať ceny v Holandsku a Nemecku, no zároveň meniť miesta, kde v sieti vznikajú úzke hrdlá.

Belgicko vstupuje do rovnakého realizačného obdobia ako dánsko-nemecký projekt Energiø Bornholm, ktorý má pripojiť veterné parky na mori k rozvodniam v oboch krajinách a ktorého hlavná výstavba sa má začať približne v rokoch 2027 až 2028 (Bornholm.dk). Región tak bude súťažiť o tie isté káble, konvertorové platformy a špecializované lode na inštaláciu.

Skutočné riziko nesie dizajn kontraktu

Európa už má čerstvú a drahú skúsenosť s tým, čo spôsobí zle nastavený tender. Model nulovej dotácie, ktorý Holandsko a Nemecko skúšali približne medzi rokmi 2019 a 2025, sa rozpadol, keď vyššie úrokové sadzby a stavebné náklady urobili projekty nefinancovateľnými. Krajiny sa preto vracajú ku kontraktom na rozdiel, známym ako CfD. Štát pri nich garantuje minimálnu cenu za jednotku elektriny. Keď trhová cena klesne pod túto realizačnú cenu, štát doplatí rozdiel. Keď ju trhová cena presiahne, developer rozdiel vracia (European Commission).

Verejná expozícia môže byť veľká. Európska komisia minulý týždeň schválila francúzsku schému podpory pre veterné parky na mori s výkonom 11,1 GW a teoretickým stropom 63 mld. EUR počas 25 rokov (Commission européenne, Connaissance des Énergies). Ak veľkoobchodné ceny zostanú vysoké, táto suma sa zníži. Samotný strop však ukazuje, koľko rozpočtového priestoru môžu takéto záväzky viazať.

Nemecké združenie energetického priemyslu BDEW presadzuje CfD indexované o infláciu, pretože pevné ponukové ceny podľa neho nechávajú developerov niesť nárast nákladov, ktorý príde až po aukcii (Energie & Management). Belgicko stojí pred rovnakou voľbou. Ak realizačnú cenu naviaže na infláciu, väčšiu časť nákladového rizika prevezme štát. Ak ju zafixuje, developeri si vypýtajú vyššiu cenu vopred alebo sa tendra nezúčastnia.

V celom regióne je najužším miestom sieť. Akčný plán Európskej komisie pre siete upozorňuje, že prenosové sústavy musia rásť rýchlejšie, aby zvládli obnoviteľné zdroje aj elektrifikáciu (European Commission). Veterná kapacita na mori bez sieťovej kapacity je oceľ, ktorá stojí nevyužitá vo vode.

Nižšia závislosť od palív neznamená nižšie účty

Štrukturálnou odmenou je menšia závislosť od plynu a uhlia. Do účtov domácností sa však tento prínos dostane len cez reťazec poplatkov, ktorý Belgicko ešte nedefinovalo: sieťové poplatky za ostrov Princess Elisabeth a jeho káble, odvody na financovanie CfD platieb a náklady na vyrovnávanie sústavy, keď výroba z vetra kolíše. Každá položka je politické rozhodnutie. Každá dopadne inak na veľkých priemyselných odberateľov, malé firmy a domácnosti.

Belgické pravidlá tendra zatiaľ nie sú zverejnené. Rozhodnúť majú o realizačných cenách, indexácii, zodpovednosti za omeškanie siete aj o tom, čo sa stane pri záporných veľkoobchodných cenách. Belgicko teda nekupuje iba turbíny. Rozdeľuje finančné riziko cezhraničného energetického systému, ktorého sieť sa stále snaží dobehnúť nové zdroje.