Belgicko hrozí odchodom z fregát

Belgický minister obrany dal Holandsku a lodenici Damen čas do októbra: buď spoločný program fregát opravia, alebo Belgicko odíde. Cena jednej lode sa podľa belgických médií viac než zdvojnásobila na približne 1,3 mld. eur (RTBF) a prvá dodávka sa posunula až na rok 2033 (Le Soir). Program mal ukázať, že menšie námorníctva v NATO vedia nakupovať rozumnejšie, keď spoja sily. Zatiaľ ukazuje skôr riziko modelu, v ktorom má slabší partner málo možností zatiahnuť za záchrannú brzdu.

Kto riadi zmluvu a kto len platí

Belgicko-holandská námorná spolupráca je rozdelená podľa typu lodí. Belgicko vedie náhradu mínoloviek, Holandsko náhradu fregát. Krajina, ktorá program vedie, riadi vzťah s priemyslom, spravuje zmluvu a robí každodenné rozhodnutia. Partnerská krajina zaplatí svoj podiel a dostane lode, no nesedí priamo oproti lodenici pri rokovacom stole.

Takéto nastavenie funguje, kým program ide podľa plánu. Pri belgicky vedených mínolovkách nevznikol rovnaký konflikt: loď Tournai sa pripravuje na námorné skúšky a staršie plavidlá sa už presúvajú do Bulharska (Army Recognition, Baird Maritime). Dvanásť lodí stavia Naval Group a program podľa dostupných údajov drží harmonogram (Naval Group).

Pri fregatách, ktoré vedie Holandsko, sa spolupráca zasekla. V júni 2023 podpísalo holandské ministerstvo obrany s Damenom zmluvu na štyri protiponorkové fregaty, po dve pre každé námorníctvo (Dutch Defence).

Kde vznikol problém a koľko stojí

Podľa NRC ide v jadre o konštrukčný problém. Zbrane a senzory sa už nezmestia do pôvodne plánovaného trupu. Väčší trup znamená zmeny pohonu, stability aj ceny. Loď narástla a rozpočet spolu s ňou.

Politicky je najcitlivejšia práve cena. Minister Theo Francken tvrdí, že náklady stúpli z približne 600 mil. eur za loď. Belgické médiá píšu, že suma by mohla dosiahnuť až 1,8 mld. eur v cenách roku 2022 (RTBF). Ide o ministerské tvrdenia a mediálne informácie, nie o auditované zmluvné hodnoty. Aj nižšie odhady však znamenajú zdvojnásobenie ceny.

Dodávka v roku 2033 by pre Belgicko znamenala bezpečnostnú dieru. Jeho starnúce fregaty Leopold I a Louise-Marie môžu odísť zo služby skôr, než príde náhrada. Okolo roku 2030 tak Belgicku hrozí, že nebude mať ani jednu nasaditeľnú eskortnú loď, a to práve v čase, keď NATO žiada od európskych námorníctiev viac protiponorkových kapacít v Atlantiku a Severnom mori.

Trh nie je prázdny, voľné kapacity áno

Francken chce do októbra alternatívne ponuky od francúzskych, nemeckých, španielskych, talianskych a tureckých lodeníc. Francúzska Naval Group už sériovo vyrába fregatu FDI, no jej lodenica v Loriente má zákazky naplnené do roku 2034 (franceinfo). Španielska Navantia práve položila kýl tretej lode triedy F-110, no tieto fregaty ešte len vstupujú do služby v španielskom námorníctve (La Voz de Galicia). Európske lodenice schopné stavať fregaty majú plné knihy objednávok. Problémom nie je nedostatok návrhov, ale nedostatok voľných výrobných slotov.

Odchod z programu má vlastné riziká. Nemecko nedávno zrušilo vlastný program fregát, v ktorom bol Damen hlavným dodávateľom, a presunulo sa ku konkurenčnej TKMS. Tento krok už vyvolal obvinenia z neoprávneného ukončenia zmluvy a hrozbu nárokov v miliardách eur (Zeit, NZZ). Zrušenie obrannej zákazky nie je čistý reštart. Môže sa zmeniť na samostatný právny spor na roky.

Pasca

Belgicko má pred sebou tri zlé možnosti. Môže zostať pri Damenovi a zniesť prekročenie nákladov aj medzeru vo fregatách. Môže odísť a niesť náklady ukončenia, stratený čas a čakanie v poradovníku nového dodávateľa. Alebo môže alternatívne ponuky použiť najmä ako tlak na Holandsko, aby prinútilo Damen dodať použiteľné riešenie.

Verejnosť zatiaľ nevidela jasný rozpis, koľko zlyhania ide za Damenom, koľko za holandským riadením programu a koľko za meniacimi sa belgicko-holandskými požiadavkami. Bez tohto rozdelenia sa októbrové rozhodnutie bude robiť s neúplným obrazom.

Program mínoloviek ukazuje, že spoločné obstarávanie môže fungovať. Program fregát ukazuje podmienku: obaja partneri musia vopred vedieť, kto môže zmluvu zastaviť, kto platí pri sklze a čo sa stane, keď vedúca krajina stratí kontrolu nad dodávateľom. Belgicko si tieto odpovede nezaistilo. Každá európska vláda, ktorá dnes tlačí na spoločné obranné nákupy, by si mala Franckenovu otázku položiť pred podpisom, nie až po ňom.