Bercy tlačí na zmrazenie rozpočtu

Štyria ekonómovia, ktorých poverilo Bercy, teda francúzske ministerstvo financií, odporučili na rok 2027 takzvanú „année blanche“: jednoročné nominálne zmrazenie veľkej časti verejných výdavkov, ktoré by zastavilo automatické zvyšovanie zabudované vo francúzskom rozpočte (Le Figaro). Podľa správ v tlači má expertmi odhadovaná úspora dosiahnuť 126 mld. EUR do roku 2032, aby sa schodok nevydal smerom k 7 % HDP (Upday). Samotná správa zatiaľ zverejnená nebola, preto treba tieto čísla čítať ako uniknuté odhady. Návrh však ukazuje podstatnú vec: samotný rast hospodárstva a vyššie daňové príjmy už francúzsky problém nevyriešia.

Rovnaké eurá, vyššie ceny, menej služieb

Nominálne zmrazenie znamená, že nemocnice, školy či dôchodkové programy dostanú na budúci rok rovnaký počet eur ako tento rok. Ak ceny čo i len mierne stúpnu, za každé zmrazené euro sa kúpi menej. Škrty v takomto modeli robí inflácia potichu.

Presne o to ide. Francúzsky problém verejných financií nespočíva v jednom márnotratnom programe, ktorý by stačilo zrušiť. Výdavky rastú cez vzorce: dôchodky sa valorizujú podľa cien, zdravotníctvo zdražuje s tým, ako populácia starne, sociálne dávky sa zvyšujú automaticky. Zmrazenie mieri práve na tieto mechanizmy. Namiesto osobitného škrtu v každej kapitole nechá vláda infláciu, aby znížila reálnu hodnotu výdavkov naprieč rozpočtom.

Čísla sú nepríjemné. Francúzsky verejný dlh dosiahol v roku 2024 približne 113 % HDP, teda takmer dvojnásobok referenčnej hodnoty EÚ na úrovni 60 % HDP (BNP Paribas Economic Research). Len úroky z dlhu majú v roku 2026 dosiahnuť 77,4 mld. EUR a už teraz predstavujú najväčšiu samostatnú položku francúzskeho rozpočtu (Boursorama).

Aj pri niekoľkých rokoch škrtov by sa dlh mohol do roku 2030 iba stabilizovať okolo 120 % HDP (BNP Paribas Economic Research). Na to by Francúzsko potrebovalo primárny prebytok, teda vyššie príjmy než výdavky pred započítaním úrokov, približne 0,8 % HDP. Naposledy sa mu to podarilo v rokoch 1998 až 2001.

Investori na chvíľu čítali Francúzsko ako Taliansko

Trhy nečakajú, kým sa politická debata skončí. Dňa 14. júla vynášal desaťročný francúzsky štátny dlhopis približne 3,88 %, zatiaľ čo porovnateľný nemecký dlhopis niesol okolo 3,12 % (Idéal Investisseur, Financial Times). Rozdiel približne 76 bázických bodov, teda 0,76 percentuálneho bodu, nemožno pripísať iba obavám z rozpočtu. Svoju úlohu majú aj likvidita trhu a očakávania okolo sadzieb Európskej centrálnej banky. Hlavným dôvodom však zostáva trajektória francúzskeho schodku a politická rozdrobenosť.

Ešte ostrejší signál prišiel niekoľko dní predtým. Okolo 9. a 10. júla náklady na poistenie francúzskeho štátneho dlhu proti nesplateniu krátko prekonali talianske náklady (QuiFinanza, MarketScreener). Bol to okamžitý trhový záber, nie trvalý verdikt. No narušil starý predpoklad eurozóny: Francúzsko si požičiava ako jadrová ekonomika, Taliansko ako periféria. Počas niekoľkých obchodných dní sa toto poradie obrátilo.

Kto zmrazenie zaplatí

Francúzsko je už v postupe EÚ pri nadmernom schodku, teda vo formálnom procese, ktorý sa spúšťa, keď deficit alebo dlh krajiny prekročí európske fiškálne pravidlá (European Commission). Jednotlivé hlavné mestá čítajú návrh zmrazenia cez vlastné obavy. Nemecký denník FAZ označil Francúzsko za európskeho „Risikopatient“, rizikového pacienta, a spojil diagnózu s politickou fragmentáciou a rastúcim dlhom (FAZ). Belgicko v tom vidí známy vzorec: jeho vlastná koalícia má podľa správ do roku 2029 dieru vo verejných financiách vo výške 7,7 mld. EUR (info.fr, 21news.be).

Podstatnejšia otázka znie, či reformovaný fiškálny rámec EÚ vydrží práve pri Francúzsku. Nové pravidlá nahradili pevné ročné ciele plánmi znižovania dlhu, ktoré sa vyjednávajú s každou krajinou osobitne. Ak zmrazenie dôveryhodne zníži schodok, náklady na požičiavanie klesnú a rámec obstojí. Ak nie, spread sa rozšíri, úroky sa budú nabaľovať a Francúzsko bude robiť rozpočtové rozhodnutia pod silnejším tlakom trhu.

Expertmi poverená misia podľa správ diskutovala aj o výnimke pre minimálne starobné dôchodky (Upday). Práve tam je jadro problému: zmrazenie je politicky priechodné iba vtedy, ak časť výdavkov zostane chránená. Každá výnimka však presúva bremeno na zvyšok rozpočtu: miestne služby, platy vo verejnom sektore, nemocnice alebo investície. Prvý skutočný rozpočtový spor sa preto povedie o to, ktorá zmrazená položka smie opäť rozmrznúť.