Berlín si na rok 2027 požičia €203 billion

Nemecký návrh rozpočtu na rok 2027 počíta s novým dlhom vo výške 203 miliárd eur. Peniaze nejdú z jedného zdroja, ale z troch: z bežného federálneho rozpočtu, z obranného fondu a z infraštruktúrneho fondu (Tagesschau, ZEIT). Nemecko si takýto dlh môže dovoliť. Pri desaťročných dlhopisoch si požičiava približne za 2,98 %, kým Francúzsko za rovnakú splatnosť platí okolo 3,68 % (Boursorama). Podstatné preto nie je, či Berlín unesie vyššie zadlženie. Otázka je, čo vytlačí z rozpočtu obrana, keď dostane prednosť, a či s tým zvyšok Európy dokáže držať krok.

Tri zdroje dlhu a zužujúci sa stred

Nemecká ústava obsahuje takzvanú Schuldenbremse, dlhovú brzdu, ktorá po očistení o hospodársky cyklus obmedzuje bežné federálne zadlžovanie na malý zlomok HDP. Berlín toto pravidlo nezrušil. Veľké výdavky však presunul mimo neho. Obranné výdavky nad 1 % HDP sa môžu financovať mimo stropu a dva osobitné fondy si požičiavajú oddelene od hlavného rozpočtu (ZEIT, taz).

Rozpis vyzerá takto: 118,7 miliardy eur nového dlhu v jadrovom rozpočte, 54,9 miliardy eur z infraštruktúrneho fondu a 30 miliárd eur z fondu pre Bundeswehr (ZEIT, Reuters).

Samotné obranné výdavky dosiahnu približne 109,8 miliardy eur. Po započítaní pomoci Ukrajine a ďalších bezpečnostných položiek sa suma dostáva približne na 130 miliárd eur (ZEIT). Tieto výdavky sú chránené. O zvyšok sa delí všetko ostatné.

Minister financií Lars Klingbeil uzavrel 21-miliardovú dieru jednopercentnými škrtmi naprieč ministerstvami, vyššou daňou z tabaku, novým poplatkom za plasty, nižšími dotáciami do sociálneho poistenia a čerpaním rezerv vytvorených pred rokom 2019 (Deutschlandfunk). Z rezerv sa použilo 6,8 miliardy eur, takže na ďalšie roky zostáva už len 3,9 miliardy eur (Süddeutsche Zeitung). Rozpočtový vankúš je takmer preč.

Kto to naozaj zaplatí

Najväčšou samostatnou položkou rozpočtu sú federálne platby do dôchodkového systému, približne 132 miliárd eur (Süddeutsche Zeitung). Na dôchodky si žiadna koalícia netrúfne. Škrty preto dopadajú na skupiny s menšou politickou váhou: domácnosti, ktoré prídu o podporu na vykurovanie, prijímateľov rozvojovej pomoci v chudobnejších krajinách a ministerstvá, ktoré musia znižovať dotácie. Nemecká ODA, teda oficiálna rozvojová pomoc financovaná štátom, má do roku 2029 klesnúť na 0,43 % národného príjmu (DonorTracker).

Potom sú tu úroky. Náklady federálneho rozpočtu na obsluhu dlhu majú vzrásť zo 41,9 miliardy eur v roku 2027 na 80,7 miliardy eur do roku 2030 (taz, Süddeutsche Zeitung). Každé euro vyplatené držiteľom dlhopisov chýba pri opravách železníc, školách alebo budúcom znižovaní daní. BNP Paribas odhaduje, že nemecký verejný dlh by do roku 2030 mohol dosiahnuť 71 % HDP a výnosy desaťročných dlhopisov by sa koncom roka 2026 mohli pohybovať okolo 3,3 % (BNP Paribas). Prevádzka nemeckého štátu sa tým stáva trvalo drahšou.

Európska medzera, ktorú to otvára

Nemecká výhoda oproti Francúzsku, teda približne 0,7 percentuálneho bodu na výnosoch dlhopisov, znamená, že rovnaké euro na obranu stojí Paríž citeľne viac. Krajiny s lacnejším dlhom si dokážu vojenskú pripravenosť kupovať rýchlejšie. Krajiny s vyššími výnosmi musia buď požičiavať drahšie, hlbšie škrtať inde, alebo čakať na spoločné financovanie EÚ, ktoré nemusí prísť včas. Taliansko má schválenú úverovú linku z nástroja SAFE až do výšky 14,9 miliardy eur na obranné nákupy, dohodu s Komisiou však ešte nepodpísalo (Quotidiano Nazionale). Fondation Robert Schuman upozornila, že obrana postavená iba na nerovných národných rozpočtoch môže Európu rozdeliť na krajiny, ktoré sa vyzbrojiť dokážu, a krajiny, ktoré na to nemajú (Fondation Robert Schuman).

Na východnom krídle NATO ide o to, či sa nemecké peniaze premenia na skutočné schopnosti. Bundeswehr cvičil v Litve s 2 900 vojakmi, tankami a bojovými vrtuľníkmi (Bundeswehr). Berlín však stále plánuje časť zbraní nakupovať v Spojených štátoch, čím sa obmedzuje prínos pre európske dodávateľské reťazce (RMF24).

Tento rozpočet robí nemecké prezbrojenie financovateľným. Zatiaľ však neukazuje, či Nemecko buduje európsku obrannú kapacitu, alebo si najmä kupuje vlastnú bezpečnosť v čase, keď jeho susedia zaostávajú.