Berlín si požičia €203 miliárd

Nemecký rozpočet bude v roku 2027 vyzerať úspornejšie, než v skutočnosti je. Návrh počíta s novým dlhom približne 203,7 miliardy eur, ak sa k hlavnému federálnemu rozpočtu pripočítajú aj osobitný fond na infraštruktúru a klímu a vojenský fond Bundeswehru (Tagesschau, ZEIT). Do roku 2030 by sa nové zadlženie mohlo vyšplhať približne na 839 miliárd eur (n-tv). Krajina, ktorá roky tlačila južnú Európu k šetreniu, si teraz požičiava tempom, ktoré by Berlín ešte pred piatimi rokmi zrejme blokoval.

Jedna dlhová brzda, tri cesty k pôžičkám

Nemecká ústavná dlhová brzda stále platí. Je to pravidlo, ktoré má držať bežné ročné schodky federálneho rozpočtu nízko, a na hlavný rozpočet sa naďalej vzťahuje. Výdavky, ktoré sú dnes politicky najdôležitejšie, však čoraz častejšie stoja mimo neho.

Mechanizmus funguje cez osobitné fondy. Fond na infraštruktúru a klímu vo výške 500 miliárd eur si požičiava vo vlastnom účtovníctve, oddelene od jadra rozpočtu (Euroconstruct). Výdavky na obranu nad 1 % HDP boli po fiškálnej reforme z marca 2025 ústavne vyňaté z výpočtu dlhovej brzdy (Tagesschau). Pôžičky na rok 2027 sa preto skladajú z viacerých vrstiev: 118,7 miliardy eur v hlavnom rozpočte (n-tv), 54,9 miliardy eur cez infraštruktúrny fond a 30 miliárd eur cez fond Bundeswehru.

Výsledok pôsobí rozporne. Nemecko si v súčte požičiava rekordné sumy, no jednotlivé ministerstvá zároveň čelia tlaku typickému pre úsporné rozpočty. Ministerstvo financií použilo približne 10 miliárd eur z rezerv, aby zaplátalo diery v pláne na rok 2027 (Deutschlandfunk). Na rok 2028 sa už teraz očakáva ďalší výpadok približne 30 miliárd eur (ad-hoc-news).

Kto dostane peniaze

Priamymi víťazmi sú obranné a infraštruktúrne firmy. Investičné výdavky majú v roku 2027 stúpnuť približne na 117,5 miliardy eur, pričom samotná obrana dosiahne 130,1 miliardy eur (Devdiscourse/Reuters). Pre stavebníctvo, inžinierske firmy a vojenské obstarávanie to znamená plnšie objednávkové knihy. BNP Paribas odhadla, že fiškálny obrat môže v roku 2026 zvýšiť nemecký rast približne o 0,7 percentuálneho bodu, a to cez verejné investície aj súkromné výdavky, ktoré na ne nadväzujú (BNP Paribas).

Pre domácnosti budú prínosy pomalšie a menej isté. Lepšie železnice, digitálne siete či bezpečnostná infraštruktúra sa nedajú dodať za jeden rozpočtový rok. Tlak na hlavný rozpočet môže medzitým priniesť škrty v dotáciách a zmeny sociálnych výdavkov. Najjasnejší účet nesú budúci daňovníci: výnos desaťročného nemeckého dlhopisu je približne 2,94 % (Trading Economics), ďaleko od takmer nulových sadzieb, pri ktorých bol starší dlh lacný. Keďže celkový federálny dlh už dosahuje 1,843 bilióna eur (BMF), vyššie úrokové platby budú postupne zužovať priestor pre ďalšie rozpočtové rozhodnutia.

Európa číta signál

Každý sused si z nemeckého obratu berie inú lekciu. Francúzsko v ňom vidí pokrytectvo: Berlín si vo veľkom požičiava doma, no podľa Reuters zároveň tlačí na zníženie budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ približne o 400 miliárd eur (Upday/Reuters). Taliansko získava politický argument: ak si Nemecko môže výrazne požičiavať na obranu, Rím môže žiadať podobnú flexibilitu. Spread medzi talianskymi BTP a nemeckými Bundmi, teda rozdiel v cene, za ktorú si požičiava Taliansko a Nemecko, sa však môže zúžiť aj preto, že stúpol samotný nemecký výnos, nie preto, že by Taliansko pôsobilo bezpečnejšie (Corriere). Poľsko sa pozerá najmä na rozpočet EÚ, kde má v zazmluvnenom spolufinancovaní v hre 212,6 miliardy zlotých (MFiPR).

Dlhopisové trhy zatiaľ nereagujú nervózne. Nemecko zostáva referenčným dlžníkom eurozóny (FT). Otvorená však zostáva otázka, či ide o nové peniaze, alebo o staré výdavky presunuté do nového obalu. Právny test pre infraštruktúrny fond vyžaduje len to, aby upravené investície v hlavnom rozpočte dosiahli 10 % výdavkov; takýto ukazovateľ meria účtovníctvo, nie postavené mosty (Euroconstruct). Ministerstvá môžu ďalej škrtať, zatiaľ čo osobitné fondy si budú požičiavať. Pri Nemecku preto nestačí sledovať len úroveň dlhu. Rozhodujúce bude, či sa požičané peniaze premenia na reálnu kapacitu skôr, než sa otvorí ďalšia rozpočtová diera.