Berlín obchádza dlhovú brzdu

Nemeckí spolkoví audítori 3. septembra upozornili parlament, že vláda smeruje do dlhovej pasce. Ak Berlín dodrží súčasné výdavkové plány, spolkový dlh sa môže z približne 1,5 bilióna eur na konci roka 2020 do roku 2030 zdvojnásobiť najmenej na 3 bilióny eur (FAZ, Bundestag). Pre Európu to nie je len nemecký problém. Najväčšia ekonomika Únie si požičiava veľké sumy na vlastnú obranu a infraštruktúru, no zároveň tlačí na zníženie najbližšieho rozpočtu EÚ približne o 400 miliárd eur (Investir/Les Echos). Čím zadlženejšie bude Nemecko, tým menej priestoru bude mať na solidaritu so zvyškom kontinentu.

Ako sa 200 miliárd eur ročne zmestí mimo dlhovej brzdy

Bundesrechnungshof, teda úrad, ktorý kontroluje zákonnosť a hospodárnosť spolkových výdavkov, nepredpovedá štátny bankrot. Upozorňuje na iný problém: nové zadlžovanie sa presúva mimo nemeckej dlhovej brzdy, ústavného pravidla, ktoré obmedzuje štrukturálny schodok federálneho rozpočtu na 0,35 % HDP (Bundestag). Pravidlo malo zabrániť tomu, aby bežné rozpočty dlhodobo fungovali na vysokých schodkoch. Ústavná zmena z marca 2025 však doň urobila dve veľké výnimky. Výdavky na obranu nad 1 % HDP sa už do limitu nezapočítavajú a nový infraštruktúrny a klimatický fond vo výške 500 miliárd eur si môže požičiavať samostatne počas dvanástich rokov (BMF).

Výsledkom je prudký nárast pôžičiek. Čisté nové zadlženie hlavného spolkového rozpočtu má stúpnuť z 98 miliárd eur v roku 2026 na 167,3 miliardy eur v roku 2030. Ak sa započítajú aj osobitné fondy, nové pôžičky dosiahnu už v roku 2027 približne 203 miliárd eur (Bundestag, Onvista/Reuters).

Na úrokoch vidno, kedy sa dlh mení na stratu politických možností. Podľa vládnych projekcií má Nemecko v roku 2030 zaplatiť na úrokoch 80,7 miliardy eur, pri celkových spolkových výdavkoch 635,4 miliardy eur (Bundestag). Približne každé ôsme euro by tak išlo na obsluhu dlhu. Rozpočet ho musí zaplatiť skôr, než začne financovať školy, železnice alebo daňové úľavy.

Požičané peniaze, nepostavené mosty

Argument za vyššie pôžičky pritom existuje. Bundesbank uviedla, že čisté fixné investície v Nemecku boli v rokoch 2024 a 2025 po prvý raz od zjednotenia záporné. Znamená to, že cesty, železnice a energetické siete sa opotrebúvali rýchlejšie, než ich krajina obnovovala (Bundesbank).

Schváliť dlh je však jednoduchšie než skutočne stavať. Inštitút ifo zistil, že v roku 2025 si vláda cez infraštruktúrny fond požičala 24,3 miliardy eur, no federálne investície vzrástli iba o 1,3 miliardy eur (ifo). Väčšina nového dlhu nahradila peniaze, ktoré by rozpočet minul aj tak, namiesto toho, aby pridala novú kapacitu. Zeit napísal, že z infraštruktúrneho fondu sa zatiaľ použilo len približne 10 % (Zeit). Ministerstvo financií tvrdí, že skutočný účinok fondu treba hodnotiť za celé obdobie 2025 až 2028 (BMF). Zatiaľ je to však prísľub, nie výsledok.

Kto zaplatí účet v Európe

Keď si Nemecko požičiava viac, zdražuje sa financovanie aj pre ostatné krajiny eurozóny. Nemecké dlhopisy sú v Európe základnou cenou „bezpečného“ dlhu. Ak sa táto základňa posunie vyššie, investori si pýtajú viac aj od iných vlád. Výnos desaťročných nemeckých dlhopisov už vystúpil nad 3,36 %, najvyššie za pätnásť rokov (Euronews, Le Monde). Francúzsko, ktorého verejný dlh dosahuje 115,6 % HDP (Insee), je už v konaní EÚ pri nadmernom schodku, teda vo formálnom procese, ktorý núti vlády s príliš vysokými deficitmi šetriť alebo zvyšovať príjmy. Francúzsky Senát odhaduje, že ročný príspevok krajiny do najbližšieho rozpočtu EÚ by mohol stúpnuť z 26 na 36 miliárd eur (Sénat). Vyššie trhové sadzby tento tlak ešte zvyšujú.

Politické dôsledky sa sústredia do ďalšieho sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034, ktorý Európska komisia navrhla približne na úrovni 2 biliónov eur (European Commission). Šesť čistých platcov vrátane Nemecka a Holandska žiada výrazné škrty (NOS). Poľsko sa obáva, že nemecký rozpočtový tlak prinesie krátenie kohéznych fondov, teda peňazí určených na dobiehanie slabších regiónov. Zároveň smeruje približne 28 % poľského exportu do Nemecka, takže nemecká stagnácia je priamym rizikom pre poľských výrobcov (Rzeczpospolita).

Partneri Nemecka teraz majú v rukách dôkaz pre nepríjemné podozrenie: Berlín si vie vytvoriť priestor pre nemecké priority rýchlejšie než pre spoločné európske. Audítorská správa necháva otvorenú hlavnú otázku: či sa infraštruktúrny fond premení na skutočné investície, alebo zostane spôsobom, ako staré výdavky označiť novým dlhom.