Berlín látá rozpočet dlhom

Nemecká vláda schválila nové zadlženie vo výške 838 miliárd eur na roky 2027 až 2030, rozdelené medzi obranu, infraštruktúru a klímu (BMF, DW). Rozhodujúce však nie je samotné číslo. Otázka znie, či tieto peniaze prinesú nové železnice, siete a obranné kapacity, alebo len umožnia Berlínu presunúť staré výdavky mimo viditeľného rozpočtu. Prvé údaje naznačujú skôr druhú možnosť.

Väčšina peňazí nie je nová

Kľúčový pojem je adicionalita: požičané euro má financovať projekt, ktorý by inak nevznikol, nie nahradiť peniaze, ktoré by vláda aj tak minula z bežných príjmov.

Inštitút ifo to overoval na dátach za rok 2025, teda v prvom roku fungovania nemeckého osobitného fondu pre infraštruktúru. Berlín si cez fond požičal 24,3 miliardy eur. Skutočné federálne investície však oproti roku 2024 vzrástli len o 1,3 miliardy eur. Záver ifo bol tvrdý: 95 % nového dlhu sa nepremenilo na dodatočné investície. Inštitút IW Köln vypočítal 86-percentné vytláčanie. V oboch prípadoch z toho vychádza, že veľká časť „infraštruktúrneho“ dlhu zapĺňala diery v bežnom rozpočte.

Ekonóm ministerstva financií Armin Steinbach namietal, že išlo o skutočne dodatočné výdavky, lebo pri prísnejších verejných financiách by nevznikli. Takáto obrana sa však z účtov overiť nedá. Účty ukazujú, že dlh rastie omnoho rýchlejšie než merané investície.

Ako dlhová brzda ostáva na papieri nedotknutá

Nemecká dlhová brzda, teda ústavné pravidlo obmedzujúce štrukturálne zadlženie vlády na 0,35 % HDP, stále platí. Berlín však väčšinu nových výdavkov vedie mimo nej cez dva mechanizmy.

Prvý sa týka obrany a bezpečnosti: výdavky nad stanoveným prahom sú z limitu úplne vyňaté. V roku 2027 táto výnimka pokrýva 85,4 miliardy eur zo 118,7 miliardy eur nového dlhu v jadrovom rozpočte. Brzda teda zväzuje všetko okrem armády.

Druhým mechanizmom sú osobitné fondy, nemecké Sondervermögen: mimorozpočtové balíky s vlastným oprávnením zadlžovať sa. Ich dlh sa neobjaví v ročných rozpočtoch ministerstiev, no stále končí vo verejnej bilancii. Spolu si Nemecko len v roku 2027 požičia viac než 200 miliárd eur (BMF, Reuters via Marketscreener). Zároveň každé ministerstvo mimo obrany dostane jednopercentný škrt. Rozpočet dopravy klesá z 27,9 miliardy na 26,4 miliardy eur (vergabeblog.de).

Rozpor okolo eurobondov

Nemecko si to môže dovoliť, lebo jeho verejný dlh dosahuje približne 62,5 % HDP (Eurostat). Taliansko s dlhom 135,3 % HDP a v postupe pri nadmernom deficite, teda v európskom režime pre krajiny porušujúce pravidlá deficitu alebo dlhu, takýto priestor nemá. Táto asymetria robí nemecký postoj k spoločnému európskemu dlhu čoraz ťažšie obhájiteľným: Berlín si doma požičiava v nebývalom rozsahu, no eurobondy ďalej blokuje, hoci by iným členským štátom dali podobný fiškálny priestor. Taliansko a Španielsko teraz spoločný európsky dlh presadzujú spolu.

Rozhodne schopnosť dodávať projekty

Nemeckí daňovníci zdedia vyššie úroky. Plánovaná dlhová služba má vzrásť z 33,6 miliardy eur v roku 2026 na 82,1 miliardy eur v roku 2030 (Surplus Magazin). Agentúra Scope Ratings odhaduje, že program by mohol pridať k ročnému rastu 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu, ak sa projekty skutočne postavia. Bruegel upozorňuje, že vyššie obranné rozpočty bez koordinovaného obstarávania nevytvoria efektívne výrobné linky.

Najtvrdším limitom teda nie sú peniaze. V roku 2025 zostalo 36 % modernizačného rozpočtu nevyčerpaných, pretože plánovacie kapacity a obstarávanie nestíhali. Skúškou pre 838 miliárd eur budú dokončené trate, funkčné siete a použiteľná vojenská kapacita. Samotná rozpočtová aritmetika nezaručuje nič z toho.