Berlínske úľavy môžu odsať investície

Nemecká vládna koalícia sa dohodla na balíku daňových úľav a investičných stimulov pre najväčšiu ekonomiku Európy. Presné rozpočtové čísla ešte nie sú známe, no podstatný je už samotný dizajn: tisíce fabrík v Česku, na Slovensku, v Poľsku a Rakúsku dodávajú diely a stroje nemeckým výrobcom. Od toho, ako Berlín nastaví podmienky, bude závisieť, či dodávatelia v regióne získajú nové objednávky, alebo prídu o budúce investície.

Prečo stredoeurópske fabriky sledujú Berlín

Český priemysel je na nemecké montážne linky napojený priamo. Samotný automobilový sektor tvorí približne 10 % českého HDP a asi štvrtinu exportu. Škoda Auto podľa českej ekonomickej analýzy predstavuje okolo 5 % HDP a 9 % exportu (Newstream). Podobné dodávateľské siete viazané na nemeckú výrobu majú Slovensko, Poľsko aj Rakúsko.

Ak nemecké stimuly presvedčia firmy, aby viac investovali a vyrábali, tieto siete dostanú viac práce. Keď je však investícií málo, závody súperia o každý nový model aj každú modernizáciu linky (Seznam Zprávy). Ak bude Berlín odmeňovať najmä investície priamo na nemeckom území, nové projekty sa môžu zo stredoeurópskych závodov presúvať namiesto toho, aby prechádzali spoločnými dodávateľskými reťazcami.

Táto obava nie je teoretická. Správy, že Porsche zvažovalo presun výroby modelu Cayenne z Bratislavy do Lipska, dobre vystihujú nervozitu v regióne, hoci samy osebe nedokazujú, že podobné kroky spôsobí práve nemecký balík (Denník N). Ekonomický test bude jednoduchý: či prínosy skončia v európskych dodávateľských sieťach, alebo prevažne v Nemecku.

Stimul, ktorý si môže dovoliť len Nemecko

Balík zároveň ukazuje rozdiel medzi krajinami, ktoré si môžu dovoliť fiškálny priestor využiť, a tými, ktoré ho už nemajú. BNP Paribas odhaduje, že nemecký verejný dlh v základnom scenári so započítaním veľkých investičných plánov vzrastie zo 62,1 % HDP v roku 2024 na viac než 69 % do roku 2030 (BNP Paribas). Aj pri takej úrovni by malo Nemecko nižší dlh než Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko.

Berlín preto môže znižovať dane a viac si požičiavať bez toho, aby investori okamžite žiadali vysokú rizikovú prirážku. Krajiny s vyšším dlhom tento postup jednoducho neskopírujú. Trhy aj európsky rozpočtový dohľad ich začnú preverovať skôr. Francúzsko čelí tomu, čo Le Monde opísal ako hlboké rozpočtové obmedzenie. Fiškálne pravidlá EÚ, teda rámec obmedzujúci vládne schodky a dlh, platia na papieri pre všetkých rovnako, no silnejšie tlačia na krajiny, ktoré štartujú zo slabšej pozície.

Ak nemecké výdavky prinesú skutočný rast, posilnia argument, že produktívne investície by sa v týchto pravidlách mali posudzovať inak než bežná spotreba štátu. Ak rast nepríde, každá fiškálne stlačená vláda získa precedens, aby žiadala voľnejšie limity. Le Figaro túto kritiku sformuloval ostrejšie: zle zacielené verejné výdavky môžu nemecký úpadok skôr urýchliť než zvrátiť.

Čo ešte nevieme

Kľúčová otázka znie, či balík posilní nemeckú schopnosť viac vyrábať, alebo len kúpi pokoj vo vládnej koalícii. Úľavy na dani z príjmu nechajú domácnostiam viac peňazí, no vyššia spotreba domácností automaticky nevytvorí objednávky pre českých či slovenských dodávateľov automobiliek. Dôležitý reťazec vedie cez firemné stimuly: či prinútia nemecké podniky viac investovať a či tieto investície pretečú cez hranice do dodávateľských sietí.

V čase písania ešte nebolo verejné, kto daňové úľavy reálne dostane a kto ich zaplatí. Rozhodujúce bude, ktoré príjmové skupiny získajú najviac, či dôchodkové záväzky presunú náklady na mladších pracujúcich a či kompromisy v zdravotnom poistení zvýšia odvody zamestnancov. Práve tieto čísla určia, kto v Nemecku získa.

Pre Prahu, Bratislavu a Varšavu bude najdôležitejší detail v pravidlách oprávnenosti. Ak sa stimuly budú vzťahovať aj na výrobu v európskych dodávateľských sieťach, nemecký balík môže regiónu zvýšiť dopyt. Ak budú odmeňovať výrobu umiestnenú v Nemecku, zmení sa na odlev investícií. Rozhodne drobné písmo.