Útoky v Čiernom mori nechávajú lode bez sprievodu

Keď rumunskí záchranári 16. októbra obnovili pátranie, sedem námorníkov z tankera Wine Trader bolo stále nezvestných (Reuters). Od začiatku októbra sa pri pobreží Rumunska a Bulharska, členov EÚ aj NATO, obchodné lode potápajú alebo horia. V jednotlivých prípadoch sa líši aj to, čo ich zasiahlo. NATO ani EÚ zatiaľ neohlásili plán na ochranu lodnej dopravy.

Čo zdokumentovalo Bulharsko a čo Rumunsko nie

Prvá loď sa potopila 5. októbra pri rumunskom pobreží. Prevážala kukuricu. Rumunské ministerstvo vnútra evidovalo dvoch mŕtvych a 11 zachránených, príčinu potopenia však neurčilo (MAI).

Bulharské záznamy sú presnejšie, pretože tamojšia vláda pomenovala použitú zbraň. Sofia 6. októbra oznámila, že vzdušné a námorné drony zasiahli dve obchodné lode v bulharskej výlučnej ekonomickej zóne. Tá sa rozprestiera za hranicou teritoriálnych vôd; štát v nej kontroluje využívanie zdrojov, nie však prechádzajúcu lodnú dopravu (BTA). Jedna z lodí sa potopila.

Ďalšie dva útoky nasledovali 13. októbra; zaznamenalo ich bulharské ministerstvo dopravy (Bulgarian transport ministry). Jedna z lodí, HS Dignity, sa potopila. Záchranári vytiahli päť členov posádky a 11 ďalších bolo nezvestných (AFP).

V Rumunsku sú okolnosti menej jasné. V polovici októbra začali pri prístave Sulina horieť dva tankery, Yara J a Wine Trader. Rumunská námorná správa v prvom oznámení uviedla požiar na lodi Wine Trader a informovala, že z 12 členov posádky zachránili päť. Príčinu požiaru neuviedla (Romanian Naval Authority via AGERPRES).

Prezident Nicușor Dan povedal, že oba tankery zasiahli drony. Jeho tvrdenie však nepodporila celá vláda. Úradujúci minister obrany Radu Miruță uviedol, že vojenské radary nezachytili dron smerujúci k lodi Yara J (AGERPRES).

Obviniť Rusko nie je to isté ako dokázať jeho vinu

Rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Țoiu pripisuje Rusku plnú zodpovednosť za to, že sa Čierne more stalo nebezpečným. Ide o politické hodnotenie toho, kto vytvoril riziko, a to sa dokazuje ľahšie. Ťažšie je preukázať, kto vypustil jednotlivé drony. Nikto z vládnych predstaviteľov to zatiaľ nedokázal.

Bulharský premiér Rumen Radev tvrdí, že Rusko z útokov profituje, zároveň však hovorí, že Sofia nemá presvedčivé dôkazy, na základe ktorých by mohla označiť útočníka (BTA). Aj Dan 16. októbra povedal, že na dôkaz ruskej zodpovednosti je priskoro (DC News). Najpriamejšie spojenie s Ruskom zatiaľ ponúka jediný nemenovaný vojenský zdroj z NATO. Reutersu povedal, že drony, ktoré zasiahli tankery pri Suline, prišli z Ruska (Reuters).

Rovnakú opatrnosť prejavujú aj spojenci. Francúzsko 15. októbra útoky odsúdilo, no sériu nepripísalo Moskve (French foreign ministry). Bulharsko požiadalo EÚ a NATO o technickú pomoc pri zisťovaní pôvodu dronov.

Kto môže lode ochrániť

Dan a Radev sa 15. októbra stretli s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem (To Brief). Rutte poukázal na obranu proti dronom, ktorú NATO už rozmiestnilo na svojom východnom krídle. O hliadkach ani eskorte pre obchodné lode nehovoril (NATO).

Akákoľvek aliančná operácia by si vyžadovala dohodu členských vlád. Ich veľvyslanci majú rokovať o Čiernom mori (Radio Romania International). Bulharsko požiadalo NATO o bojové lietadlá a systémy na obranu proti dronom.

Lídri EÚ 16. októbra požadovali bezpečný priechod pre všetky obchodné lode (European Council). Útoky pri pobreží Bulharska a Rumunska odsúdili, no nepovedali, kto za nimi stojí. V samostatnom závere obvinili Rusko z jeho širšej kampane proti ukrajinským prístavom. Námornú operáciu nezriadili.

Rumunsko zatiaľ dostalo ponuku. Dan uviedol, že francúzsky technický tím ponúkol pomoc, no rumunská protivzdušná obrana financovaná z prostriedkov EÚ bude pripravená až o 1,5 až 2,5 roka (Radio România Actualități). Ponuka pomoci ešte neznamená loď ani radar na mieste.

Doterajšie údaje ukazujú jasný rozdiel: Bulharsko oznámilo priame útoky dronov na štyri lode (BTA, Bulgarian transport ministry), kým príčina požiarov rumunských tankerov zostáva menej jasná. Ani NATO, ani EÚ neohlásili operáciu na ochranu lodí. Kým sa spojenecké vlády na nej nedohodnú, riziko nesú samy posádky lodí smerujúcich k ukrajinským prístavom a k Dunaju.