Neptun Alpha zdvojnásobí rumunský plyn

V rumunských vodách Čierneho mora dnes stojí ťažobná plošina vyššia než väčšina európskych mrakodrapov. Neptun Alpha je osadená v hĺbke 120 metrov, váži 16 500 ton, meria 225 metrov a má fungovať prevažne bez stálej posádky (OMV, Trend). Prevádzkovatelia projektu, OMV Petrom a rumunský štátny Romgaz, tvrdia, že hotový je už aj 160-kilometrový plynovod na pobrežie. Prvý plyn má prísť v roku 2027 (The Diplomat, Agerpres).

Pri plnej prevádzke by ložisko malo produkovať približne 8 miliárd kubických metrov plynu ročne. Rumunsko dnes ťaží okolo 9 až 10 miliárd kubických metrov, takže Neptun Deep by domácu produkciu takmer zdvojnásobil (GTAI, Enerdata). Vyťažiteľné zásoby sa odhadujú na približne 100 miliárd kubických metrov a náklady na rozvoj projektu vo výške 4 miliárd EUR si OMV Petrom a Romgaz delia rovným dielom (OMV). Pre juhovýchodnú Európu je to dosť veľký objem na zmenu obchodných tokov. Na ceny plynu v celej EÚ to však stačiť nebude.

Obchodníci si rezervujú potrubia skôr, než príde plyn

Najjasnejší signál trhu prichádza z maďarskej hranice. Na prepojovacom bode Csanádpalota, cez ktorý rumunský plyn vstupuje do Maďarska, je už rezervovaná všetka zostávajúca kapacita plynovodu do roku 2032. Na roky do 2036 je obsadených ďalších 30 až 40 % kapacity (Portfolio). Toky z Rumunska do Maďarska dosiahli v júli rekordných 7,7 milióna kubických metrov denne (Világgazdaság). Verejná zmluva o nákupe plynu priamo z Neptun Deep zatiaľ známa nie je. Obchodníci si však zaisťujú dopravu tak, akoby s týmto plynom už počítali.

Pripravuje sa aj Bulharsko. Bulgartransgaz chce do rokov 2027 až 2028 zdvojnásobiť kapacitu trasy z Grécka cez Bulharsko do Rumunska z 5 na 10 miliárd kubických metrov ročne (Mediapool, News.bg). Tento koridor prepája grécke terminály na LNG, teda skvapalnený zemný plyn, so strednou Európou a otvára plynu južno-severnú cestu, ktorá v regióne dlho chýbala. Pre Grécko je to dvojznačné. Rumunský plyn potvrdzuje význam infraštruktúry, ktorú pomáhali budovať aj grécke firmy, no ak bude lacnejší, môže znížiť budúci dopyt po gréckom LNG v Bulharsku a Rumunsku (iefimerida).

Kto získa, kto zaplatí a čo v cenách ešte nie je

Rumunská vláda očakáva, že projekt počas svojej životnosti prinesie do rozpočtu približne 20 miliárd EUR (Știripesurse). Akcionári OMV získavajú významné ťažobné aktívum v EÚ práve v čase, keď je nových európskych zdrojov plynu málo. Maďarsko a Bulharsko získavajú možnú alternatívu k ruskému plynu, hoci možná alternatíva a podpísaný kontrakt nie sú to isté.

Nižšie účty pre domácnosti z toho zatiaľ nevyplývajú. Plyn sa obchoduje na prepojených trhoch, takže vyššia rumunská ťažba automaticky neznamená nižšiu cenu. Ukazuje to aj samotné Rumunsko: aj v dňoch, keď domáca produkcia prevýšila spotrebu, denné ceny plynu na dodanie nasledujúci deň rástli, pretože ich tlačili širšie európske podmienky (Energy Focus Romania).

Vo verejnej ekonomike projektu zároveň chýba bezpečnostná položka. Plošina stojí v tom istom Čiernom mori, kde útoky dronov na tankery pri ruskom termináli Novorossijsk začiatkom mesiaca prinútili Kazachstan pozastaviť vývoz ropy (To Brief). Rumunsko už zostreľuje drony pri svojich hraniciach. Bukurešť tvrdí, že pred štartom ťažby v roku 2027 potrebuje modernizovať radary, protidronové systémy a senzory na ochranu plošiny (Marketscreener, Antena 3). V žiadnej verejnej projekcii príjmov sa tento náklad neobjavuje.

Podľa GTAI by Rumunsko mohlo mať po roku 2027 exportovateľný prebytok 3 až 5 miliárd kubických metrov ročne (GTAI). To stačí na zmenu dodávok v juhovýchodnej Európe. Nestačí to na prestavenie cenového systému na kontinente. Plošina ukazuje, že Rumunsko vie dostať plyn z mora na pevninu. Stále však nie je jasné, kto ho kúpi v dlhodobých kontraktoch, za akú cenu a koľko bude stáť ochrana obrovskej bezposádkovej konštrukcie v mori, ktoré sa stalo bezpečnostným rizikom.