Británia viní Iran’s Revolutionary Guard, dohoda chýba

Britská vláda 12. októbra uviedla, že iránske Revolučné gardy (IRGC), najmocnejšia vojenská a bezpečnostná sila v krajine, „takmer určite“ riadili podozrivú činnosť pri základni RAF Fairford v Anglicku, kde počas konfliktu s Iránom pôsobia americké bombardéry (britská vláda). Verejné dôkazy sú zatiaľ obmedzené. Polícia nenašla výbušniny a zadržala sedem mužov, z ktorých nikoho neobvinili (protiteroristická polícia, Reuters). Ministri zahraničných vecí 29 krajín britské obvinenie vzali na vedomie, no vo vyhlásení sa nezaviazali k spoločnému postupu. O prístupe na svoje základne naďalej rozhoduje každá vláda sama (spoločné vyhlásenie).

Čo zatiaľ zistila polícia

Incident sa začal približne o 00.45 h 27. septembra, keď polícia v grófstve Gloucestershire dostala hlásenie o troch podozrivých vozidlách smerujúcich k základni (polícia v Gloucestershire). Ozbrojení policajti autá zastavili pri dedine Whelford, zadržali päť mužov a vo vozidlách našli benzín, nie bomby (protiteroristická polícia).

Polícia verejne nepotvrdila, že cieľom bola základňa Fairford (polícia v Gloucestershire). Všetkých päť mužov prepustili na kauciu. Neskôr polícia v Londýne zadržala ďalších dvoch mužov a aj ich prepustila na kauciu (protiteroristická polícia).

Zadržania a obvinenie Londýna predstavujú dve oddelené roviny. Ministri môžu zverejniť spravodajský odhad o tom, kto operáciu riadil. Polícia vyšetruje, čo sa stalo na mieste, a prokurátori rozhodujú, či dôkazy postačujú na vznesenie obvinenia. Súdny proces sa napokon vôbec nemusí zaoberať tým, kto vydal pokyny. Spravodajské hodnotenie môže obstáť aj bez odsúdenia.

Čo tvrdí Londýn

Vláda premiéra Andyho Burnhama vyjadrila svoj záver v dvoch stupňoch istoty: koordináciu z Iránu označila za „veľmi pravdepodobnú“ a riadenie operácie Revolučnými gardami za „takmer isté“ (britská vláda). Iránsky veľvyslanec už 28. septembra akúkoľvek účasť Iránu odmietol a vyzval Britániu, aby predložila dôkazy (Reuters).

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová uviedla, že činnosť koordinovala známa osoba pôsobiaca v Iráne, jej meno však nezverejnila (britská vláda). Žiaden minister nezverejnil spravodajské informácie, z ktorých vláda vychádza.

Londýn zároveň oznámil sankcie proti dvom Iráncom (britská vláda). Zverejnené právne odôvodnenie sa týka širších plánov špionáže a útokov, Fairford však nespomína (britský sankčný zoznam).

Čo spojenci podpísali a k čomu sa nezaviazali

Britskí partneri volili slová opatrne. Ministri zahraničných vecí 29 krajín uviedli, že „uznávajú, že zodpovednosť pripísalo Spojené kráľovstvo“ (spoločné vyhlásenie). Formulácia predstavuje záver o Revolučných gardách ako britský. Vyhlásenie nezavádza spoločný sankčný zoznam, postup na zdieľanie spravodajských informácií ani automatickú reakciu na prípadný ďalší incident.

Vyhlásenie neprijalo NATO ani Európska únia, a preto nemá kolektívnu váhu v rámci ani jednej z týchto organizácií. Na prijatie sankcií EÚ je napríklad potrebná jednomyseľnosť, takže ich môže zablokovať jediný členský štát. Toto vyhlásenie taký postup nespúšťa.

Vyhlásenie berie britské pripísanie zodpovednosti ako britský záver. Neobsahuje nezávislé zistenie spojencov ani dohodnutú reakciu. Z verejných informácií však nevyplýva, aké spravodajské podklady mohli partneri dostať neverejne.

Podpis nemení ani to, kto rozhoduje o prístupe na vojenské základne: národné vlády. Španielsko vyhlásenie podpísalo, v marci však odmietlo Spojeným štátom povoliť použitie základní Rota a Morón pri operácii proti Iránu, uviedol premiér Pedro Sánchez pred parlamentom (La Moncloa). Toto odmietnutie prišlo ešte pred incidentom pri Fairforde a nehovorí nič o tom, ako Madrid tento incident hodnotí. Ukazuje však, že o tom, čo vzlietne zo španielskeho územia, rozhoduje španielska vláda.

Ak britskí prokurátori vznesú obvinenia, súd bude posudzovať, čo zadržaní muži robili pri Fairforde. Nemusí sa však zaoberať tým, kto ich riadil. Odpoveď na túto otázku závisí od spravodajských informácií, ktoré Londýn nezverejnil. Vlády, ktoré jeho záver vzali na vedomie, sa nezaviazali k spoločnému postupu. Ak sa podobný incident pri európskej základni zopakuje, o reakcii rozhodne každá hostiteľská krajina sama.