Brusel tlačí na Ivana Turudića

Len 27 % chorvátskych občanov a 28 % firiem považuje súdnictvo v krajine za nezávislé. Vyplýva to zo Správy Európskej komisie o právnom štáte za rok 2026, ktorú Komisia zverejnila 17. júla (Commission, Index.hr). Korupcia zostáva podľa Komisie „rozšírená“, hoci prokuratúra prípady aktívne stíha. Každoročná správa tento stav pomenúva. Chorvátsko však nedokáže prinútiť, aby ho napravilo.

Vyťažení prokurátori, prázdna dôvera

Chorvátska kapitola nehovorí o rozpade inštitúcií. Protikorupčné orgány existujú a prokurátori pracujú. Problém je inde: medzi ich aktivitou a dôverou verejnosti je obrovská medzera. Hlavným nástrojom Komisie zostáva cyklus dialógu, odporúčaní a následného hodnotenia, nie záväzné príkazy (Commission).

Sama Komisia priznáva, že plnenie starších odporúčaní sa v EÚ oslabilo (Commission). Zistenia v správe o právnom štáte zároveň automaticky nevedú k rozhodnutiam o eurofondoch (EU Perspectives).

Pred vstupom krajiny do EÚ má Brusel skutočnú páku. Môže spomaľovať rokovania a žiadať reformy ako cenu za členstvo. FAZ pri tom istom hodnotiacom cykle ukázal tento rozdiel na Srbsku, kde slabé výsledky v oblasti právneho štátu stále ovplyvňujú kandidátsku cestu krajiny (FAZ).

Po vstupe do Únie sa súbor nástrojov výrazne zužuje. Brusel nemôže zmraziť peniaze len preto, že občania neveria súdom. Musí preukázať, že zlyhania právneho štátu priamo ohrozujú správu prostriedkov EÚ (Regulation 2020/2092, CER). A článok 7, najtvrdší postup EÚ, ktorý môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv členského štátu, vyžaduje politickú zhodu vlád. Proti žiadnej členskej krajine sa ju dosiaľ nepodarilo dosiahnuť. Nízka dôvera v súdy sama osebe nespúšťa ani jeden z týchto mechanizmov.

Spor o to, kto stíha podvody s peniazmi EÚ

Jeden európsky nástroj však právomoc stíhať má. Európska prokuratúra, známa ako EPPO, môže v zúčastnených členských štátoch vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ (EPPO Regulation). Chorvátsko je jej súčasťou. EPPO nevie opraviť všeobecnú nedôveru v chorvátske súdy, ale tam, kde ide o európske peniaze, má právomoc, ktorú každoročná správa Komisie nemá.

Práve o hranicu tejto právomoci teraz vznikol spor. Chorvátsky ústavný súd požiadal Súdny dvor EÚ, najvyšší súd Únie so sídlom v Luxemburgu, aby rozhodol, kde sa končí jurisdikcia EPPO a kde sa začína právomoc chorvátskej štátnej prokuratúry DORH. Komisia do konania vstúpila s argumentom, že hlavného štátneho prokurátora Ivana Turudića nemožno pri posudzovaní tejto hranice považovať za nezávislého a nestranného (Telegram.hr).

Nemecká platforma Verfassungsblog, ktorá sa venuje ústavnému právu, číta tento spor ako varovanie pred situáciou, keď národný prokuratúrny systém začne zvnútra členského štátu obmedzovať európskeho prokurátora (Verfassungsblog).

Dôsledok je jasný. Ak chorvátske inštitúcie dokážu cez domáce ústavné postupy zúžiť pôsobnosť EPPO, ďalšie zúčastnené krajiny získajú návod, ako postupovať rovnako. Jediný prokuratúrny orgán EÚ by potom fungoval podľa vôle národných systémov, na ktoré má dohliadať.

Čo Brusel môže a čo nemôže urobiť

Dostupné fakty nepodporujú obraz bezprostrednej sankčnej krízy. Chorvátsko skôr ukazuje štrukturálnu hranicu európskej moci: členský štát môže roky žiť s mimoriadne nízkou dôverou v súdnictvo a pretrvávajúcou korupciou, zatiaľ čo Komisia problém zapisuje a opakuje odporúčania.

Brusel vie chorvátsky problém právneho štátu pomenovať. Vynucovať však dokáže len vtedy, keď sa dotýka peňazí EÚ, práva EÚ alebo právomoci EPPO. Ak problém sám osebe rozkladá domácu demokratickú dôveru, európske nástroje sú slabšie.

Spor o kompetencie EPPO je teraz v Luxemburgu. Rozhodnutie Súdneho dvora určí, či jediný prokuratúrny orgán EÚ môže plnohodnotne pôsobiť v členskom štáte, ktorého hlavného prokurátora Komisia považuje za kompromitovaného. Odpoveď príde z Luxemburgu. Spolupráca, ktorú si vyžiada, bude musieť prísť zo Záhrebu.