Bulharsko odmietlo varovanie pred Ruskom

Sedem lídrov z východnej a severnej Európy podpísalo 25. júna gdanskú deklaráciu, v ktorej označili Rusko za najvážnejšiu priamu a dlhodobú hrozbu pre svoju bezpečnosť. Bulharsko podpis odmietlo (PISM). Na prvý pohľad nejde o rozhodnutie, ktoré by zastavilo vojenský plán alebo nové sankcie EÚ. Bulharsko je však členom Únie aj NATO, leží pri Čiernom mori a je blízko ruskej vojny proti Ukrajine. Jeho odmietnutie preto narušilo obraz jednotného východného krídla niekoľko týždňov pred summitom NATO v Ankare. Zároveň otvorilo otázku, ktorá je dôležitá aj pre zvyšok Európy: kde sa končí politický signál a kde sa začína formálne rozhodovanie?

Klub, ktorý nemôže nikoho prinútiť

Gdanský formát nie je NATO konajúce ako celok. Je to skupina štátov, ktoré sa samy rozhodli tlačiť Brusel aj alianciu k tvrdšej línii voči Rusku. Deklaráciu podpísali Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Švédsko, Fínsko a Rumunsko, spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom (PISM, Euronews).

Poľský inštitút medzinárodných vzťahov tento formát výslovne odlišuje od staršej Bukurešťskej deviatky, širšej skupiny východných členov NATO, v ktorej sú aj štáty s nejednoznačnejším postojom k Rusku vrátane Bulharska. Gdanská skupina vznikla práve preto, že B9 nedokázala udržať jednotné pomenovanie hrozby.

Európska bezpečnostná politika funguje vo vrstvách. Rozhodnutia NATO potrebujú konsenzus všetkých spojencov. Sankcie EÚ si vyžadujú jednomyseľnosť v Rade, kde má každý členský štát právo veta. Menšie koalície však často vznikajú skôr: pomáhajú pomenovať hrozbu a nastaviť politickú agendu ešte pred tým, ako konajú formálne inštitúcie (NATO, Rada EÚ). Gdansk patrí do tejto neformálnej vrstvy. Jeho sila je v politickom tlaku, nie v právnej autorite.

Odmietnutie oslabuje signál, nie velenie

Postoj Bulharska nezrušil žiadny záväzok zo zmlúv ani opatrenie EÚ. Záruka kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy platí ďalej. Nemecko a Holandsko zároveň pred summitom v Ankare samostatne preberali novú veliteľskú úlohu pre Estónsko a Lotyšsko, čo ukazuje, že vykonateľné vojenské dohody pokračujú bez ohľadu na zoznam podpisov pod regionálnou deklaráciou (DW).

Cena je politická. Pre pobaltské metropoly nie je pomenovanie Ruska rečníckym cvičením. Estónsky minister zahraničných vecí varoval pred akýmkoľvek urovnaním, ktoré by vystavené krajiny odovzdalo podmienkam Moskvy (ERR). Keď spojenec pri Čiernom mori odmietne pomenovať tú istú hrozbu, protivníci to môžu čítať ako dôkaz nerovnomernej politickej vôle na krídle. Deje sa to navyše v čase, keď lídri NATO priznávajú obavy, že pri ruskom útoku sa už nemusia môcť spoľahnúť na pomoc Spojených štátov (The Guardian).

Rumunské médiá zasadili bulharský postoj do rámca, ktorý používa prezident Rumen Radev: obrana národného záujmu, nie kríza dôvery (Digi24). Aj to je dôležité. Bukurešť sa nespráva k Sofii ako k nepriateľovi, skôr ako k partnerovi, na ktorého sa pri slovníku o hrozbe nedá vždy spoľahnúť.

Budapešť nachádza krytie v Sofii

Maďarské provládne médiá rýchlo zaradili bulharské odmietnutie do domáceho príbehu. Mandiner ho vykreslil ako dôkaz, že po zmene postoja Viktora Orbána prevzala úlohu odlišujúcej sa krajiny ďalšia vláda. Pointa bola jasná: veta nie sú maďarská špecialita (Mandiner).

Portfolio medzitým informovalo, že Budapešť nečakane umožnila posun pri otváraní nového klastra v prístupových rokovaniach Ukrajiny s EÚ, zatiaľ čo Bulharsko samostatne žiadalo vypustiť formuláciu vyzývajúcu na otvorenie ďalších kapitol (Portfolio). Pre Budapešť je Sofia užitočná práve preto, že Maďarsko môže popri nej vyzerať konštruktívnejšie.

Formálny test príde až teraz

Skutočnou skúškou bude, či Bulharsko prenesie svoj gdanský postoj aj do miestností, kde sa rozhoduje konsenzom. Spojenci ešte dolaďovali spoločný jazyk o Rusku pre deklaráciu zo summitu v Ankare, s ktorou musia súhlasiť všetci členovia NATO (European Pravda). Ak Sofia takú formuláciu zablokuje, stane sa z toho problém konsenzu. Ak zablokuje text v Rade EÚ pri ďalšom sankčnom balíku, bude to veto.

Dovtedy zostáva bulharské odmietnutie v priestore medzi nesúhlasom a obštrukciou. Koalícia dokáže pomenovať hrozbu rýchlejšie, než vie dokázať, že každý vystavený štát prenesie rovnaký jazyk aj do rozhodnutí.