Bulharsko hrozí vetom voči sankciám EÚ

Bulharsko zablokuje ďalší sankčný balík EÚ proti Rusku, ak z neho Únia nevyškrtne patriarchu Kirilla, vyhlásil tento týždeň v Bruseli premiér Rumen Radev (BTA, Reuters via MarketScreener). Spor znovu ukazuje slabé miesto európskej zahraničnej politiky: jedna vláda môže zdržať spoločnú reakciu všetkých 27 členských štátov.

Sankcie EÚ voči Rusku sa prijímajú jednomyseľne v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, teda zmluvného rámca pre spoločné diplomatické a bezpečnostné rozhodnutia Únie. Každá metropola musí súhlasiť, až potom môže nový balík začať platiť (článok 31 Zmluvy o EÚ, postup Rady pri sankciách). Jedno „nie“ zo Sofie má v tomto systéme rovnakú váhu ako odpor Berlína alebo Paríža. Maďarsko roky ukazovalo, ako účinný nástroj to môže byť. Teraz ho používa Bulharsko.

Dva motívy, jedna páka

Radevova námietka má dve roviny. Prvá je hospodárska: nové opatrenia namierené na prevádzky spojené s Lukoilom by podľa neho mohli zasiahnuť bulharské zásobovanie palivami, náhradné diely pre metro aj hnojivá (BTA). Táto obava má reálny základ. Jediná bulharská rafinéria v Burgase patrí do sféry Lukoilu a dominuje tamojšiemu trhu s pohonnými látkami. Americká výnimka, ktorá jej umožňuje pokračovať v prevádzke, vyprší v októbri 2026. Ak sankcie zúžia priestor, v ktorom rafinéria funguje, Bulharsko sa dostane do koncentrovaného zásobovacieho rizika, ktoré Maďarsko a Slovensko so svojou závislosťou od ropovodov nemajú v rovnakej podobe.

Druhá rovina je symbolická. Radev obhajuje vyňatie patriarchu Kirilla zo sankcií odkazom na pravoslávnu tradíciu a historickú úlohu ruskej cirkvi v bulharskom príbehu oslobodenia (Kyiv Independent, Euronews). Keď Maďarsko potichu ustúpilo zo svojho dlhoročného odporu voči sankciám na Kirilla, na tomto bode zostalo jedinou prekážkou Bulharsko. Bulharské médiá opisujú postoj Sofie ako rozdelený medzi „energetickú líniu“ a „cirkevnú líniu“ (Sega).

Práve táto kombinácia robí veto vierohodným, nie iba teatrálnym. Čisto hospodárska námietka by viedla k rokovaniu o výnimke. Čisto náboženská by vyzerala ako proruský signál. Spolu dávajú Radevovi domáci argument opretý o materiálne riziko aj symbolický odkaz, ktorý zaberá na voličov naklonených Rusku.

Odložené odstrašenie na východnom krídle

Pre štáty bližšie k frontovej línii znamená veto odklad odstrašenia. Litovský prezident Gitanas Nausėda označil princíp jednomyseľnosti za „nástroj zneužívania“ (Verslo Žinios). Litovský minister zahraničia Kęstutis Budrys presadzoval ambicióznejší 21. sankčný balík a povedal, že súčasný návrh nestačí (LRT). Vo Vilniuse sú sankcie súčasťou bezpečnostnej architektúry proti susednej vojenskej hrozbe. Každý odklad oslabuje spoločný tlak na Moskvu.

Vzorec, ktorý teraz Bulharsko opakuje, je v regióne dobre čitateľný. Rumunské médiá hovoria o „maďarskom scenári“, ktorý sa objavuje v susedstve (Digi24). Nemecké pokrytie pomenovalo tri prekrývajúce sa problémy: bulharskú domácu politiku, ekonomiku Lukoilu a systémovú chybu v tom, ako EÚ robí zahraničnú politiku (Deutschlandfunk, n-tv). Kľúčová je práve systémová chyba. Každý členský štát s domácou požiadavkou a dostatočnou politickou vôľou ju môže premeniť na páku voči celej Únii.

Reforma, ktorá sa nevie opraviť sama

Zmluvy EÚ obsahujú obchádzky, no žiadna nerieši jadro problému. Takzvaná passerelle klauzula by umožnila presunúť časť zahraničnopolitických rozhodnutí na kvalifikovanú väčšinu, kde majú väčšie štáty väčšiu váhu a jeden štát nemôže blokovať rozhodnutie sám. Lenže aktivácia tejto klauzuly si vyžaduje jednomyseľný súhlas, takže reforma uviazla v pravidle, ktoré má opraviť (IPG Journal). „Konštruktívne zdržanie sa“ umožňuje krajine ustúpiť nabok bez blokovania Únie, funguje však iba vtedy, keď štát s námietkou dobrovoľne zvolí zdržanlivosť. Bulharsko ju teraz nevolí.

Lídri EÚ tento mesiac skúsili aspoň čiastočnú opravu: sektorové sankcie voči Rusku predĺžiť na 12 mesiacov namiesto šiestich, aby skeptické vlády dostávali menej príležitostí na vydieranie. Tým sa znižuje frekvencia možných vét, nie samotná možnosť veta.

Návrh sankčného textu, ktorý sa týka dcérskych spoločností Lukoilu a prevádzok v Burgase, zatiaľ nebol zverejnený, takže bulharské tvrdenia o hospodárskej škode sa nedajú nezávisle overiť (EUAlive). Radevovo verejné vyhlásenie je politický signál; skutočný test príde pri rokovaní veľvyslancov o konečnom texte. Hlbšia otázka zostáva otvorená: Maďarsko ukázalo, že model veta funguje, Bulharsko ho teraz opakuje a EÚ nemá mechanizmus, ktorý by zabránil ďalšej vláde urobiť to isté.