Bulharsko hlasuje o tankeroch U.S.

Bulharská vláda požiadala parlament, aby schválil umiestnenie amerických lietadiel na dopĺňanie paliva vo vzduchu na leteckej základni Bezmer pre operácie na Blízkom východe (BTA, Reuters/Yahoo). Návrh sa týka najviac ôsmich tankerov KC-135, do 250 príslušníkov personálu a podporného vybavenia v období od 24. júla do 1. októbra.

Hlasovanie zrejme prejde bez problémov. GERB-UDF, hlavná strana vládnej koalície, oznámila, že rozmiestnenie podporí ako dôkaz spojeneckej spoľahlivosti (BTA). Podporu deklarovalo aj DPS/MRF Deljana Peevského (Fakti). Podstatné však nie je, ako hlasovanie dopadne. Zaujímavé je, že Bulharsko o tejto veci vôbec hlasuje. Keďže misia podporuje americké operácie na Blízkom východe a nejde o bežnú aktivitu NATO, vláda ju neposlala len cez ministerstvo obrany, ale predložila ju Národnému zhromaždeniu (Fakti). V južnej a východnej Európe pritom iné vlády podobnú americkú logistiku riešia cez trvalé dohody, ktoré si nové verejné hlasovanie nevyžadujú.

Čo tankery robia a prečo Bezmer

KC-135 dopĺňajú palivo iným lietadlám počas letu. Stíhačky, bombardéry aj prieskumné stroje tak môžu letieť ďalej a zostať vo vzduchu dlhšie bez toho, aby potrebovali základňu blízko konfliktnej zóny (U.S. Air Force). Bezmer rieši praktický problém: keď sú kapacity tankerov na predsunutých základniach bližšie k Blízkemu východu plné alebo politicky citlivé, juhovýchodné Bulharsko ponúka bezpečnejšie podporné miesto za týmito prvými líniami (The War Zone).

Rozhodovanie o vojenských základniach zostáva podľa zmlúv EÚ otázkou národnej suverenity, preto Brusel v tomto prípade nehrá úlohu. Únia často hovorí o tom, že sa chce stať geopolitickou mocnosťou. Keď však ide o to, kto a na aký účel používa európske územie, rozhoduje každé hlavné mesto samo. Verejnosť v rôznych krajinách tak dostáva rôznu možnosť súhlasiť. Väčšina ju nedostane vôbec.

Tri odtiene neprehľadnosti hostiteľských štátov

Medzera v zodpovednosti má viac podôb. Bulharsko stojí na transparentnejšom konci. Grécko, Taliansko a Cyprus sú každý o kus ďalej.

V Grécku dáva Dohoda o vzájomnej obrannej spolupráci medzi USA a Gréckom Američanom široký prístup k dohodnutým zariadeniam. Základňa Souda Bay na Kréte podľa samotného amerického námorníctva podporuje operácie v Európe, Afrike aj v priestore amerického Centrálneho velenia (U.S. Navy CNIC). Grécky parlament schválil celkový rámec dohody (U.S.-Greece MDCA), ale pred každým jednotlivým použitím základne sa už samostatne nehlasuje. Keď je rámec raz podpísaný, konkrétne operácie ním prechádzajú bez osobitného verejného súhlasu.

V Taliansku je táto medzera predmetom politického sporu. Parlament kontroluje vysielanie talianskych síl do zahraničia a výbory oboch komôr schválili najnovšie vládne rozhodnutia o misiách (Adnkronos). Používanie talianskeho územia spojencami je iná otázka. Keď Hnutie piatich hviezd žiadalo premiérku Giorgiu Meloniovú, aby vysvetlila úlohu Talianska v tom, čo označilo za Trumpovu nezákonnú vojnu (Notizie Geopolitiche), ministerstvo obrany odpovedalo, že činnosť pokrývajú už schválené dohody (Il Riformista). V praxi to znamená, že Rím nepovažoval nové hlasovanie za potrebné.

Cyprus je na opačnom konci spektra. Britská základňa Akrotiri nie je cyperské územie, na ktorom pôsobia britské sily. Je to suverénne britské územie, ktoré si Londýn ponechal po dohode o nezávislosti Cypru z roku 1960. Cyperský parlament nemá operačné veto nad tým, čo sa deje vnútri perimetra základne, hoci ostrov nesie politické aj bezpečnostné dôsledky operácií súvisiacich s Blízkym východom (AOAV).

Zodpovednosť, ktorú Bulharsko vynucuje

Vzorec v týchto piatich krajinách nie je rovnaký, a práve o to ide. Bulharsko kladie otázku parlamentu, s časovým obmedzením a pomenovanou funkciou misie. Grécko ju deleguje cez rámcovú dohodu. Taliansko považuje spojeneckú logistiku za pokrytú existujúcimi dohodami. Cyprus do nej nemôže hovoriť vôbec. Každé riešenie vytvára inú mieru demokratickej viditeľnosti tej istej reality: európska geografia slúži americkému vojenskému dosahu na Blízkom východe.

Bulharské hlasovanie je najčistejšou verziou tejto dohody. Zároveň je zriedkavé. Ostatné hostiteľské vlády by mali vysvetliť, kedy spojenecká logistika prestáva byť bežnou správou aliancie a stáva sa operáciou, ktorá si zaslúži nový parlamentný súhlas. Grécky rámec trvalého prístupu, talianska doktrína zmluvného pokrytia aj cyperský model suverénnych základní sa tejto otázke vyhýbajú. Ich parlamenty aj verejnosť majú dostať odpoveď.