Odstávka Cernavodă tlačí na siete

V utorok o 19:25 spotrebúvalo Rumunsko viac než 8 000 MW elektriny. Domáce elektrárne v tom čase vyrábali 5 873 MW a chýbajúcich 2 150 MW musel systém pokryť dovozom (Agerpres, Adevărul). Tento rozdiel sa má ešte zväčšiť. Rumunsko začalo pripravovať odstavenie druhého bloku jadrovej elektrárne Cernavodă, jediného aktuálne pracujúceho reaktora s výkonom približne 700 MW, pretože nízka hladina Dunaja už neumožňuje jeho bezpečné chladenie (Argus, Economica). Bezprostrednou skúškou bude, či si päť krajín dokáže v špičke rozdeliť nedostatkovú elektrinu bez toho, aby niekto zaplatil mimoriadne vysokú cenu.

Prečo rozhoduje 19:00

Problémom nie je len objem výroby, ale najmä čas. Cez deň tlačia solárne panely do siete lacnú elektrinu. Medzi 19:00 a 23:00 však klimatizácie ešte bežia, zatiaľ čo solárna výroba klesá k nule. Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko aj susedné krajiny preto potrebujú pevný výkon alebo dovoz v tej istej časti dňa.

Rumunsko formálne oznámilo Bruselu a susedným štátom, že sa nachádza v elektroenergetickej kríze. Opiera sa pritom o nariadenie EÚ 2019/941, ktoré vládam prikazuje upozorniť Európsku komisiu a susedov, ak je ohrozené zásobovanie elektrinou (HotNews, Ziare). Európska komisia 11. augusta zvolala Koordinačnú skupinu pre elektrinu a dospela k záveru, že systém je napätý, no stabilný (European Commission, Digi24). Riziko výpadkov tým klesá. Večerné ceny však nie.

Jednotný európsky trh vie presúvať elektrinu z lacnejších zón do napätých oblastí cez market coupling, teda automatické prepojenie trhov, ktoré využíva cezhraničné vedenia až po ich kapacitný limit. Nové megawatty však takýto mechanizmus nevytvorí.

Kto predáva a kto kupuje

V lepšej pozícii je zatiaľ Bulharsko. Rumunskí a maďarskí obchodníci podľa riaditeľa dispečingu bulharského operátora ESO Dimitara Zarčeva žiadali 3 500 až 4 000 MW cezhraničnej kapacity z Bulharska (Mediapool). Aj bulharská jadrová elektráreň Kozloduj však stojí na Dunaji. Ministerka energetiky Iva Petrovová uviedla, že pri súčasnej hladine rieky by mohla fungovať ešte asi týždeň a pol (DBR). Ceny na dennom trhu vystúpili zo 100 až 120 €/MWh spred týždňa smerom k 150 až 170 €/MWh. Pre Bulharsko je to dodatočný príjem, ktorý však má jasný časový limit (Mediapool).

Najzraniteľnejším kupujúcim je Maďarsko. Jeho hlavná jadrová elektráreň Paks bežala 11 dní na polovičný výkon, kým sa vrátila na plnú výrobu. Maďarsko to vtláčalo do večerných dovozov s priemernou cenou 218 €/MWh 4. augusta. V jednej hodine stál dovoz 3 522 MW až 439 €/MWh (VG, Portfolio). Slovenský regulátor ÚRSO zároveň upozornil na „mimoriadne napätú“ situáciu v elektroenergetike v celom regióne (STVR).

Rumunské domácnosti sú zatiaľ chránené. Vládny núdzový plán počíta ako s krajným riešením s postupným obmedzovaním veľkých priemyselných odberateľov medzi 19:00 a 23:00 (Agerpres). Ak však dodávatelia budú ďalej platiť viac za elektrinu v špičke, náklady sa postupne dostanú aj do zmlúv domácností. Expertné scenáre počítajú s možnými priemermi denného trhu medzi 850 a 1 800 lei/MWh, pričom izolované večerné špičky by mohli presiahnuť 5 000 lei/MWh (Economica, Adevărul).

Uhlie, peniaze z obnovy a skutočná výmena

Bukurešť spojila krízové oznámenie so známou požiadavkou: ponechať uhoľné bloky Rovinari 4 a Turceni 5 v prevádzke aj po plánovaných termínoch odstavenia (HotNews). Uhoľné elektrárne pomáhajú vo večerných špičkách, pretože vyrábajú bez ohľadu na slnko či vietor. Rumunsko sa však v národnom pláne obnovy a odolnosti, teda v reformných záväzkoch naviazaných na čerpanie európskych peňazí po pandémii, zaviazalo tieto bloky zatvoriť. Ak by míľniky otočilo späť, Európska komisia môže pozastaviť platby (Ziare). Záver Komisie, že krátkodobé zásobovanie nie je ohrozené, navyše oslabuje rumunský argument o núdzi.

Európska sieť dokáže udržať dodávky. Stabilita sa však v tejto chvíli nekupuje prebytkom výkonu, ale drahším dovozom, plánmi na obmedzenie priemyslu a politickým sporom o rezervné uhlie.