Wang Yi prišiel do Švédska

Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi navštívil na prelome júna a júla Dánsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko. Išlo o prvú čínsku diplomatickú cestu na vysokej úrovni po severskom regióne za viac než pätnásť rokov (Politiken). Wang prišiel do regiónu, ktorý sa po vstupe Švédska a Fínska do NATO strategicky posunul, a len niekoľko dní po tom, ako rokovania EÚ a Číny v Bruseli priniesli krehkú dohodu: komunikačné kanály zostanú otvorené aspoň do októbrového vyhodnotenia (de.euronews.com).

Navonok išlo o zdvorilostné návštevy. Ich politický význam bol inde. Peking skúšal, či sa cez bilaterálne vzťahy s členskými štátmi dá zmäkčiť atmosféra okolo rozhodnutí, ktoré sa v obchodnej politike prijímajú v Bruseli.

Koordinovaný odpor

Najjasnejší signál vyslalo Dánsko. Kodaň dala najavo, že severské vlády nevnímajú Wangovu cestu ako sériu oddelených stretnutí, ale ako spoločný test. Minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen postavil agendu na dvoch témach: na úlohe Číny pri udržiavaní ruskej vojny proti Ukrajine a na obchodnej nerovnováhe medzi EÚ a Čínou. Chcel, aby Wang počul rovnaký odkaz v každej severskej metropole, nielen v Kodani (Politiken, BT/Reuters). Ak Peking dúfal, že v jednotlivých hlavných mestách nájde rozdielne hranice ochoty ustúpiť, Dánsko sa snažilo tento priestor uzavrieť.

Podobne postupovalo Fínsko. Ministerka zahraničných vecí Elina Valtonen zasadila stretnutie do rámca vzťahov EÚ s Čínou a európskej bezpečnosti. Od Pekingu žiadala „konštruktívny príspevok“ v oboch oblastiach (Ulkoministeriö, Yle). Helsinki stretnutie nepredávali ako bilaterálny reštart. Rozhovor zaradili k európskej línii, nie proti nej.

Vo Švédsku sprevádzal Wangovo stretnutie s premiérom Ulfom Kristerssonom tlak aktivistov pre prípad väzneného švédsko-čínskeho vydavateľa Gui Minhaia. Do rokovania tak vstúpila aj ľudskoprávna rovina, ktorá Pekingu zúžila priestor na teplý diplomatický reset. South China Morning Post celú cestu opísal ako pokus Pekingu zistiť, či „transatlantický nepokoj“ môže obmäkčiť európskych „severských jastrabov“ (SCMP). Ako analytický rámec to dáva zmysel, no žiadny severský predstaviteľ takýto jazyk verejne nepoužil.

Ako bilaterálny tlak putuje cez Brusel

Význam Wangovej cesty vysvetľuje mapa právomocí v EÚ. Obchodné obranné nástroje, napríklad clá či antisubvenčné vyšetrovania, vedie Európska komisia, nie národné vlády. Podľa zmlúv má Únia v spoločnej obchodnej politike výlučnú právomoc (TFEU Art. 207).

Zahraničná a bezpečnostná politika funguje inak. V Rade, kde členské štáty dohadujú spoločné pozície EÚ, sa v tejto oblasti stále rozhoduje jednomyseľne. Každá vláda si teda zachováva politický hlas a často aj právo vec zablokovať (TEU Art. 31).

Čína nedokáže cez stretnutie vo Fínsku alebo Švédsku zastaviť antisubvenčné konanie Európskej komisie. Vie však cez bilaterálne kontakty vplývať na to, či Európa udrží tlak, alebo ho potichu zmierni. Najlepšie to ukazuje Nemecko. Po Wangových európskych rokovaniach nemecké médiá písali, že Peking vyzýval Berlín, aby podporil „racionálnejší“ prístup EÚ, zatiaľ čo nemecký priemysel zostáva silno naviazaný na čínsky trh aj vystavený možným odvetným krokom (Zeit, zdfheute.de). Právomoc zostáva v Bruseli. Politický tlak ide cez Berlín.

Tichý posun Litvy

Najväčšia komplikácia pre jednoduchý príbeh o severských jastraboch, ktorí odolávajú čínskemu šarmu, prichádza z východu EÚ. Litva sa po roku 2021 stala symbolom európskeho odporu voči Pekingu, keď vo Vilniuse umožnila otvorenie Taiwanského zastupiteľského úradu. Čína následne znížila úroveň diplomatických vzťahov a vyvíjala ekonomický tlak. Teraz Litva otvorene hovorí o normalizácii (LRT, Lrytas). Litovské médiá opisujú politický cieľ obnoviť vzťahy približne do šiestich mesiacov, hoci experti v tej istej debate označili takýto harmonogram za ambiciózny.

Pre širší obraz je to podstatné. Ak členský štát, ktorý za konfrontáciu s Čínou zaplatil najviditeľnejšiu cenu, dnes hľadá cestu k dohode, ostatné hlavné mestá si z toho vyvodia záver o nákladoch podobného postoja.

Overené zdroje neukázali, že by počas Wangovej cesty niektorá severská vláda urobila konkrétny ústupok. Žiadne spoločné vyhlásenie neposunulo pozíciu Rady, žiadny obchodný spis sa nepohol. Októbrové hodnotenie vzťahov EÚ a Číny tak zostáva najbližším tvrdým testom: ukáže, či si Komisia udrží vyjednávaciu páku, alebo či ju bilaterálne kanály medzičasom potichu oslabili.