Súd EÚ určí limity katalánskej amnestie

V stredu rozhodne Súdny dvor Európskej únie o tom, či španielsky zákon o katalánskej amnestii prekročil hranicu, ktorá platí pre všetky členské štáty. V jadre sporu nie je samotné zmierenie po katalánskej kríze, ale právomoc súdov: národné parlamenty môžu prijať politické riešenie, no nemôžu vlastným súdom znemožniť, aby sa pred rozhodnutím obrátili na Luxembursko.

Španielsky organický zákon 1/2024 mal uzavrieť následky katalánskeho pokusu o nezávislosť z roku 2017. Ruší trestné stíhania aj finančné nároky voči aktivistom a predstaviteľom hnutia za nezávislosť. Doteraz sa podľa ARA týkal viac ako 350 ľudí a 236 trestných vecí je definitívne uzavretých (en.ARA). Španielsky ústavný súd už zákon podržal proti domácim námietkam (eldiario.es, BOE).

Dva španielske súdy však vlastné konania prerušili a poslali otázky do Luxemburgu. Využili konanie o predbežnej otázke, teda mechanizmus, cez ktorý sa národný sudca môže opýtať Súdneho dvora EÚ, ako má pred rozhodnutím vyložiť právo Únie (moncloa.com, Curia). Odpoveď, ktorú súd vydá 16. júla, bude záväzná pre sudcov vo všetkých 27 členských štátoch.

Dve otázky od dvoch súdov

Prvá otázka prišla zo španielskeho Účtovného dvora, inštitúcie, ktorá kontroluje verejné výdavky a môže vyvodiť finančnú zodpovednosť úradníkov za ich zneužitie. Súd sa pýta, či zrušenie nárokov voči približne 35 bývalým katalánskym predstaviteľom neporušuje článok 325 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého musí každý štát chrániť rozpočet Únie pred podvodmi (en.ARA). Sumy nie sú veľké: prokuratúra žiadala 3,1 milióna eur. Podstatná je otázka, či môže národná amnestia zrušiť zodpovednosť aj tam, kde sa vec dotýka európskych peňazí.

Druhá otázka prišla z Audiencia Nacional, španielskeho trestného súdu pre terorizmus a závažný organizovaný zločin. Ten sa pýta, či amnestia skutkov spájaných s obvineniami z terorizmu neporušuje smernicu 2017/541, európsky predpis, ktorý členským štátom ukladá trestať teroristické trestné činy a zachovať účinnosť sankcií (eucrim).

Ani jedna otázka nežiada Luxembursko, aby rozhodovalo o katalánskom sebaurčení alebo zrušilo amnestiu. Súdny dvor EÚ nemôže zrušiť zatykač na Carlesa Puigdemonta ani nikoho oslobodiť (Vozpópuli). Mechanizmus je jednoduchší: španielske súdy sa pýtajú, Luxembursko vykladá právo a španielske súdy ho potom použijú.

Lehota, ktorá môže vytvoriť pravidlo pre celú EÚ

V novembri 2025 predložil generálny advokát Dean Spielmann nezáväzné stanovisko, ktoré často naznačuje smer budúceho rozsudku. V samotnej veci dal Španielsku skôr priestor. Tvrdil, že väzba na európske peniaze nebola dosť priama na spustenie ochrany podľa zmlúv a že európske protiteroristické právo amnestie výslovne nezakazuje, pokiaľ z nich zostanú vylúčené závažné porušenia ľudských práv (Catalan News, Curia).

Za problém však označil procesné pravidlo s oveľa širším dosahom. Zákon dáva súdom pevnú dvojmesačnú lehotu na uplatnenie amnestie a zrušenie predbežných opatrení. Podľa Spielmanna môže takáto lehota sudcom prakticky znemožniť použiť konanie o predbežnej otázke, teda nástroj, vďaka ktorému sa prípad vôbec dostal do Luxemburgu (eucrim).

Práve tento bod môže mať najväčší precedenčný význam. Ak ho Súdny dvor potvrdí, každý členský štát bude musieť pri budúcich amnestiách alebo politických dohodách rešpektovať nové obmedzenie: lehoty nesmú vlastným súdom zabrániť, aby sa pred uzavretím veci obrátili na Luxembursko.

Čo stredajší rozsudok nevyrieši

Priaznivý rozsudok by zo španielskej amnestie odstránil jednu vrstvu právnych pochybností. Zvyšok sporu by tým nezmizol. Zatykač na Puigdemonta, čakajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu aj výslovné vylúčenie osobného finančného obohatenia z amnestie zostanú vecou španielskych súdov (El País).

Ak Súdny dvor prevezme Spielmannovu argumentáciu o dvojmesačnej lehote, Španielsko si väčšinu amnestie udrží. Každá budúca amnestia v EÚ však bude musieť sudcom nechať dosť času na to, aby sa mohli najprv opýtať Luxemburgu.