Európska komisia chce obmedziť vetá v prístupových rokovaniach

Európska komisia 6. októbra navrhla, aby vlády členských štátov schvaľovali stredné fázy prístupových rokovaní väčšinou hlasov, nie jednomyseľne (otázky a odpovede Komisie, BTA). Žiadna krajina by už sama nemohla rokovania s kandidátom zastaviť, právo veta pri jeho konečnom prijatí do Únie by však zostalo každej vláde. Zmena si vyžaduje súhlas vlád, ktoré by sa tým vzdali tejto právomoci. Nevyrieši ani spor, ktorým Maďarsko odôvodňuje blokovanie Ukrajiny.

Ktoré veto má padnúť a ktoré zostane

Vstup do EÚ si vyžaduje prejsť dlhým radom krokov. Rokovania sa delia na tematické okruhy. Otvorením okruhu Únia uznáva, že kandidátska krajina môže začať zosúlaďovať svoje zákony v danej oblasti s pravidlami EÚ. Doteraz museli vlády členských štátov jednomyseľne schváliť otvorenie aj predbežné uzavretie každého okruhu, takže ktorákoľvek z nich mohla povedať nie (vysvetlenie Rady EÚ).

Komisia chce, aby sa o týchto medzikrokoch rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou: za musí hlasovať aspoň 15 z 27 vlád, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľov EÚ (článok 16 Zmluvy o EÚ). Jedna krajina by už rozhodnutie sama nezablokovala. Posledná fáza by zostala nezmenená. Článok 49 Zmluvy o EÚ naďalej vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie vlád, súhlas Európskeho parlamentu a ratifikáciu vo všetkých členských štátoch (článok 49 Zmluvy o EÚ).

Zmena zatiaľ neplatí. Komisárka pre rozširovanie Marta Kos predstavila odporúčanie, ktoré vlády ešte neprijali. V návrhu Komisie zostávajú otvorené aj niektoré právne kroky potrebné na zmenu rámca rokovaní s každou kandidátskou krajinou. Ide o súbor pravidiel, na ktorých sa vlády dohodli na začiatku jej rokovaní (celé oznámenie).

Maďarské blokovanie a spor o školy

Prípad Ukrajiny ukazuje, na čo má zmena cieliť. Podľa European Pravda Budapešť trikrát odmietla schváliť hodnotenie Komisie o pripravenosti Ukrajiny v dvoch okruhoch, teda krok, ktorý predchádza ich otvoreniu: 17. júla, 8. septembra a 29. septembra (European Pravda).

Maďarská výhrada má reálny základ. Benátska komisia Rady Európy, skupina ústavných právnikov, v roku 2017 kritizovala ukrajinský školský zákon za obmedzenie stredoškolského vzdelávania v menšinových jazykoch (Benátska komisia). Jej stanovisko dokladá, že táto výhrada trvá už dlho. Neposudzuje však návrh zákona, o ktorom teraz uvažuje Kyjev.

Budapešť možno svoj postoj zmierňuje. Maďarský portál Index s odvolaním sa na správu Financial Times píše, že premiér Péter Magyar diplomatom povedal, aby umožnili pokračovanie procesu. Podľa Indexu bude širšia podpora závisieť od hlasovania ukrajinského parlamentu o zákone o školách pre menšiny, ktoré sa očakáva 12. októbra (Index).

Pri hlasovaní väčšinou by Maďarsko tento medzikrok samo nezastavilo. Spor o školy by však zostal a Budapešť by si ponechala právo veta pri konečnom vstupe Ukrajiny do EÚ. Pravidlá hlasovania majú hranice aj inde. Ďalší krok Severného Macedónska závisí od zmeny ústavy, ktorá by medzi menšinu v krajine zaradila Bulharov. Túto podmienku stanovila dohoda Rady EÚ z roku 2022 a splniť ju môže iba parlament v Skopje (závery Rady EÚ).

Kto musí súhlasiť

Návrh spája jednoduchší postup v rokovaniach s prísnejším dohľadom po vstupe do EÚ. Ak by nový členský štát počas prvých 15 rokov vážne porušoval hodnoty Únie, mohol by čeliť sankciám vrátane straty hlasu pri rozhodovaní vlád (celé oznámenie). Po konštatovaní porušenia by sankcie platili automaticky, pokiaľ by ich kvalifikovaná väčšina nezamietla.

Dnešný postup funguje opačne. Článok 7, nástroj EÚ na postihovanie demokratického úpadku, vyžaduje, aby sa vlády dohodli ešte pred prijatím opatrení. Európsky parlament v roku 2025 upozornil, že v prípade Maďarska sa od roku 2018 konalo deväť vypočutí podľa článku 7, no ani jedno sa neskončilo formálnym konštatovaním rizika (Európsky parlament). Kos obhajovala časové obmedzenie tým, že noví členovia vďaka nemu nezostanú trvalo členmi druhej kategórie (Guardian).

Zmena hlasovania závisí od toho, či sa vlády vzdajú právomoci, ktorú už využili. Ich východiskové postoje sa líšia. Holandská vláda podporuje prísnejšie záruky. Minister zahraničných vecí Tom Berendsen však 29. septembra v Senáte povedal, že Haag chce pri dôležitých rozhodnutiach o rozširovaní zachovať jednomyseľnosť (Senát Holandska). Nepovedal, či za dôležité rozhodnutie považuje aj otvorenie tematického okruhu. Kým vlády zmenu neprijmú a Kyjev neodpovie na výhrady týkajúce sa škôl, právo veta, ktoré Maďarsko využilo toto leto, zostáva v platnosti.