Dron v Constanța odkryl slepú zónu NATO

Ráno 5. júna o 6.00 zachytili rumunské sily ukrajinský námorný dron v civilnom prístave Constanța, najväčšom logistickom uzle NATO pri Čiernom mori. Potom prešli štyri hodiny. O 10.00 Ukrajina Rumunsko varovala, že nad štyrmi dronmi stratila kontrolu po ruskom elektronickom rušení. O 10.28 sa dron sám odpálil pri kotvisku 78, približne 500 metrov od ropného terminálu (Agerpres, Straits Times). Nikto nezomrel. Podstatnejšia než samotný výbuch však bola štvorhodinová medzera medzi zachytením dronu a varovaním. Pre ozbrojený dron, ktorý vpláva do civilného prístavu, neexistoval žiadny postup.

Za mesiac išlo už o druhý podobný prípad. Ešte 7. mája našli rybári ukrajinský dron s výbušninami v morskej jaskyni pri gréckej Lefkade. Motor mal stále zapnutý (skai.gr). Ukrajina v oboch prípadoch tvrdila, že kontrolu stratila pre ruské prostriedky elektronického boja (Maritime Executive).

Systémy vidia lode, nie drony

Rumunský pobrežný dohľadový systém SCOMAR sleduje plavidlá dlhšie než šesť metrov. Ukrajinské drony Sea Baby majú približne päť metrov. Ministerstvo vnútra priznalo, že malé platformy so slabým radarovým odrazom „nepatrili medzi ciele, pre ktoré bol systém pôvodne navrhnutý“. Nedávno nainštalovaný protidronový systém v prístave pokrýva vzdušný priestor, nie hladinu mora (HotNews).

Rovnako roztrieštená je zodpovednosť. Minister obrany Radu Miruță povedal, že armáda nestráži civilné prístavy. Pobrežná stráž sleduje lodnú dopravu. Prístavná správa riadi areál. Za Constanțu sa delia štyri inštitúcie, no ani jedna nemala plán pre prípad, že do prístavu vpláva ozbrojený dron.

Rumunsku pritom v uzatváraní tejto medzery bráni aj vlastná politika. Mnohomiliardový obranný obstarávací program SAFE, ktorý má riešiť aj slabiny v sledovaní nízko letiacich cieľov a hladinových objektov, uviazol na ústavnom súde. Sťažnosť podali členovia tej istej vládnej koalície, ktorá program schválila. Kým sa spor nevyrieši, najväčší čiernomorský prístav NATO sa spolieha na senzory navrhnuté pre nákladné lode.

Bulharsko, ktoré zdieľa rovnaké pobrežie, aktivovalo radarové a vrtuľníkové hliadky v priebehu niekoľkých hodín. Jeho dohľad však naráža na rovnaký základný problém: systémy sú nastavené na bežné plavidlá, nie na päťmetrové drony s minimálnym radarovým odrazom (armymedia.bg).

Bezpečnostné centrum zatiaľ existuje len na papieri

Európska únia ako odpoveď navrhuje Čiernomorské centrum námornej bezpečnosti. Zatiaľ však nemá právny základ, rozpočet ani hostiteľské mesto. Vzniklo zo spoločného oznámenia z roku 2025, teda z politického dokumentu bez záväznej sily (EEAS). Rumunský europoslanec Victor Negrescu po výbuchu v Constanțe vyzval na jeho urýchlenie, no pri koncepčnom dokumente je aj „zrýchlenie“ zatiaľ skôr politické gesto než operačný krok.

Uniknutý dokument Rady EÚ z mája 2026 potvrdil, že jednotlivé štáty stále berú bezpečnosť pred dronmi ako vlastný problém. Podľa dokumentu členské krajiny fungujú „v silách“ a nemajú spoločný systém detekcie ani reakcie (Euronews). Protidronový akčný plán EÚ, prijatý vo februári 2026, počíta s pilotným projektom námorného situačného povedomia, no plné nasadenie sa nečaká pred rokom 2030 (Counter-UAS Action Plan). Aj tento plán sa pritom sústreďuje najmä na hrozby zo vzduchu. Hladinové námorné drony v ňom zostávajú na okraji.

Dohovor pre iný typ lode

Montreuxský dohovor z roku 1936 upravuje prechod vojenských a obchodných lodí cez turecké úžiny, ktoré spájajú Čierne more so Stredozemným. Námorné drony sa do tejto logiky nezmestia. Nemajú posádku, nemajú povereného dôstojníka a Ukrajina ich neregistrovala ako vojnové lode (Opinio Juris). Turecko vo svojich vodách neutralizovalo najmenej 11 zablúdených dronov, no k ich právnemu postaveniu podľa dohovoru sa nevyjadrilo (Daily Sabah). Ankare toto mlčanie vyhovuje. Otvorená debata by ju prinútila buď obmedziť ukrajinské drony, alebo formálne uznať ich právo prechodu.

Dron v Constanțe zasiahol vlnolam, nie tanker. Rumunsko odvtedy požiadalo Ukrajinu, aby ho informovala vždy, keď stratí kontrolu nad zbraňou. V tejto chvíli je to všetko, čo Európa má: bilaterálnu prosbu, aby operátor dronu zavolal vopred, keď sa niečo pokazí, zatiaľ čo prístavy zostávajú odkryté a právny rámec stále nepočíta s tým, že takéto zbrane existujú.