Výbuch v Constante mení pravidlá pre drony

Do najväčšieho rumunského prístavu pri Čiernom mori sa 5. júna dostal ukrajinský námorný dron. V Constanți sa sám odpálil medzi 10:27 a 10:28. Ukrajina varovala rumunské úrady o 09:54, teda len približne pol hodiny pred výbuchom, keď už kríza prebiehala. Štyri ukrajinské drony stratili spojenie pri Sevastopole, čo Kyjev pripísal ruskému elektronickému rušeniu, a prešli do automatickej sekvencie sebazničenia. Jeden z nich sa dostal až ku kotvisku v civilnom prístave členského štátu NATO.

Rumunská dočasná ministerka zahraničných vecí Oana Toiu 5. júla povedala, že Bukurešť a Kyjev rokujú o protokole: Ukrajina by mala Rumunsko varovať, keď stratí kontrolu nad dronmi, a naprogramovať ich tak, aby sa zničili ešte pred vstupom do rumunských teritoriálnych vôd (HotNews). Z politického sľubu však ešte nevzniká mechanizmus, ktorý sa dá vynútiť.

Kto rozhoduje nad rumunským prístavom

NATO na východnom krídle zabezpečuje vzdušné hliadkovanie a vie sledovať hrozby. Nerozhoduje však o zásahu nad prístavom členského štátu (NATO). Nad svojím vzdušným priestorom a teritoriálnymi vodami má právomoc Rumunsko. Keď sa pomalý a lacný dron blíži k civilnému kotvisku, o evakuácii pracovníkov alebo zastavení terminálu rozhodujú rumunské úrady, nie spojenecké velenie.

Takéto rozhodnutie stojí na čase, ktorý majú úrady k dispozícii. Čísla ukazujú, že nejde o výnimočný problém. Od začiatku ruskej invázie v plnom rozsahu zaznamenalo rumunské ministerstvo obrany viac ako 100 útokov pri hranici, 29 nezákonných vstupov ruských dronov do rumunského vzdušného priestoru a len v roku 2026 15 narušení vzdušného priestoru, pri ktorých museli vojenské a policajné zložky vzlietnuť 26-krát (Agerpres).

Rumunsko preto žiada spojencov o radary pre malé výšky a záchytné drony, teda vybavenie na pomalé a malé ciele, na ktoré tradičná protivzdušná obrana nebola stavaná (Straits Times). Zároveň si objednalo 24 nemeckých systémov Skyranger 35 určených proti dronom (ArmyRecognition). Nákupy techniky sa však merajú skôr na roky než na týždne. Dohoda s Kyjevom by vedela preklenúť najbližšie obdobie rýchlejšie, ak bude naozaj existovať aj v praxi.

Protokol, ktorý nikto nevidel

Podpísaný text zatiaľ zverejnený nebol. DW Romania napísala, že po skorších incidentoch s dronmi v Galați a Constanți úrady sľubovali vysvetlenia „v priebehu niekoľkých dní“. Verejnosti však zostali najmä nezodpovedané otázky.

Funkčný protokol by musel vyriešiť základné veci, o ktorých sa verejne nehovorí. Koľko minút má Ukrajina na to, aby Rumunsko varovala po strate kontaktu s dronom? Kde presne sa má spustiť sebazničenie? Kto má dostať varovanie: námorníctvo, prístavná správa alebo hraničná polícia? A ak úlomky po výbuchu ešte pred hranicou poškodia loď alebo vynútia uzavretie prístavu, kto zaplatí škody?

Litva ukazuje, ako môže vyzerať opačný prístup. Jej parlament 30. júna prijal zákon, podľa ktorého môžu civilisti poškodení pri zákonnom zostrelení dronu litovskými alebo spojeneckými silami žiadať náhradu z obranných fondov, a to počas trojročnej lehoty (LRT). Vilnius pomenoval problém zodpovednosti, napísal zákon a zverejnil ho. Rumunský protokol zostáva neviditeľný pre prístavných pracovníkov, lodné spoločnosti aj obyvateľov pobrežia, ktorí by niesli následky jeho zlyhania.

Podobná improvizácia sa deje pozdĺž celého východného okraja NATO. Lotyšsko a Fínsko budujú vlastné systémy proti dronom a vlastné pravidlá zodpovednosti bez spoločnej šablóny (Euronews, Yle).

Rumunský dočasný minister obrany Radu Miruta povedal, že zodpovednosť nesú tí, ktorí drony vypúšťajú. Takáto veta oddeľuje solidaritu s Ukrajinou od predstavy, že pravidelné presahy vojny za hranicu sa majú stať normou. Princíp však nie je postup na vyplácanie škôd. Rumunsko zatiaľ jasnejšie opísalo zámer zvýšiť bezpečnosť, než ukázalo jeho pravidlá. Kým podmienky protokolu nebudú verejné, pracovníci prístavu v Constanți aj lodné firmy musia veriť mechanizmu, ktorý nevidia.