Konstanca odhalila slepé miesto radarov

Kotvisko 78 v prístave Konstanca. Námorný dron narazil do nábrežnej steny a explodoval. Obete neboli. Útočník nie je preukázaný. A v Rumunsku nie je verejne jasné, ktorý orgán má v civilnom prístave zachytiť vojenský prostriedok tejto kategórie ešte pred tým, než dopláva k mólu.

Konstanca nie je len rumunský problém. Cez prístav prechádza ukrajinské obilie v rámci európskych koridorov solidarity, je súčasťou revidovanej transeurópskej dopravnej siete, teda mapy prioritnej infraštruktúry EÚ, a regionálni experti ho opisujú ako možný čiernomorský logistický uzol NATO (AGERPRES). Dlhšie narušenie prevádzky by sa preto neprejavilo iba v Rumunsku. Zasiahlo by dopravu po Dunaji, vývoz obilia, ceny poistenia v Čiernom mori aj spojenecké vojenské plánovanie.

Dva dohľadové systémy, oba slepé voči tomu, čo prišlo

Dočasný rumunský minister obrany Radu Miruță pomenoval problém priamo: rumunská armáda v čase mieru nestráži prístav Konstanca (European Pravda, WP). Zodpovednosť majú iné štátne orgány. Podľa neho by mal mať samotný prístav vlastné detekčné systémy.

Prístav bol sledovaný zo vzduchu aj z mora, len nie v rozmere hrozby, ktorá sa tam napokon dostala. Existujúci protidronový systém v máji zachytil vzdušný dron. Rumunská pobrežná dohľadová sieť sleduje plavidlá dlhé približne viac ako šesť metrov. Námorný dron Magura V5 meria 5,5 metra, teda zostáva pod týmto prahom. Dva systémy tak fungovali vedľa seba, no oba boli konštrukčne slepé voči reálnej hrozbe.

Po výbuchu sa ukázalo aj rozdrobenie reakcie. Civilné námorné orgány objekt spozorovali a upozornili námorníctvo. Námorníctvo následne informovalo pobrežnú stráž a SRI, rumunskú vnútornú spravodajskú službu. Ukrajina krátko pred samovýbuchom poslala varovanie. Rumunská pobrežná stráž začala autonómny systém na detekciu námorných dronov testovať až potom (Digi24). Miruță potvrdil, že na mori bolo zničených ďalších päť zvyškov dronov, pričom niektoré obsahovali výbušný materiál (Adevărul, Antena 3).

Presah vojny, nie preukázaný útok

Verejne dostupné informácie zatiaľ neukazujú, že išlo o úmyselný útok na prístav členskej krajiny NATO. Rumunské a ukrajinské zdroje hovoria o ukrajinskom námornom drone, nad ktorým sa stratila kontrola, pravdepodobne po zásahu ruského elektronického boja (BTA, Antena 3). Prezident Nicușor Dan pripísal zodpovednosť Moskve cez tento reťazec elektronického rušenia, nie cez preukázaný rozkaz na útok (Moldova1). Bukurešť a Kyjev teraz rokujú o protokole, ktorý má upraviť prahy varovania aj programovanie samodeštrukcie pred vstupom dronov do rumunských vôd.

Táto odlišnosť problém nezmenšuje, skôr ho spresňuje. Pri úmyselnom útoku by boli vojenské a aliančné reakcie jasnejšie. Presah vojny cez elektronické rušenie a zablúdené zbrane sa však nezmestí do žiadnej čistej kategórie. Pre civilné prístavné postupy je príliš nebezpečný, pre automatické vojenské velenie príliš nejednoznačný.

Kto sleduje vodu

Európska únia má pravidlá. Smernica CER, teda európsky predpis, ktorý od kritických subjektov vyžaduje hodnotenie rizík a budovanie odolnosti, sa vzťahuje aj na dopravnú infraštruktúru. NIS2, jej sprievodná úprava pre kybernetickú bezpečnosť a riadenie základných služieb, zahŕňa správcov prístavov aj služby riadenia lodnej dopravy (EUR-Lex, European Commission). Najnovšie usmernenie Európskej komisie, vydané pred niekoľkými dňami, už berie fyzické, digitálne a hybridné narušenia ako jednu oblasť politiky. Ani jeden z týchto rámcov však neurčuje, ktorý rumunský aktér má malý námorný dron ako prvý vidieť, zaradiť ho ako hrozbu a mať právomoc neutralizovať ho pred tým, než dosiahne kotvisko.

Časť tejto medzery je národná. Určovanie kritických subjektov aj dohľad nad nimi zostávajú na členských štátoch a rumunská implementácia môže jednoducho meškať. Rovnaká otázka však dnes visí nad každým prístavom na východnom krídle, ktorý plní vojnové logistické úlohy: Varna, Burgas, Alexandrupoli, Klaipėda či Gdansk. Bulharsko už rozšírilo spoločnú protimínovú misiu s Rumunskom a Tureckom aj na sledovanie podmorskej infraštruktúry (BNR, AGERPRES). Litva zašla pri vzdušnom priestore ďalej a prevádzkovateľom letísk pridelila individuálnu zodpovednosť za hodnotenie dronových rizík a pohotovostné postupy (LRT). Prístavy porovnateľnú povinnosť nemajú.

Európa pridelila civilným uzlom vojnovú prácu. Nepridelila im však detekciu na úrovni vojnového rizika. Miruță, a spolu s ním každý minister obrany na východnom krídle, dlží verejnosti presnú odpoveď na otázku, kto sleduje vodu.