Súd zablokoval rumunskú mzdovú reformu

Bukureštský odvolací súd 21. júla pozastavil rumunskú reformu platov vo verejnom sektore, ktorú Európska komisia požaduje pred uvoľnením ďalšej platby z fondu obnovy po pandémii (Economedia, G4Media). Priamo je tým ohrozených 770 až 800 miliónov eur, naviazaných na jeden konkrétny míľnik (Romania Insider, RRI). Rumunsko musí do 31. augusta 2026 preukázať, že reformu právne dokončilo (2EU Brussels).

Ako môže domáci súd zablokovať európske peniaze

Rumunský plán obnovy funguje cez európsky Nástroj na podporu obnovy a odolnosti, teda fond, ktorý štátom neprepláca účtenky, ale vypláca peniaze až po tom, čo Európska komisia potvrdí splnenie dohodnutých reforiem (EUR-Lex, European Commission). Každá reforma je „míľnik“: presný právny alebo administratívny krok, pri ktorom vláda musí doložiť, že ho naozaj urobila. Ak míľnik nesplní, peniaze nedostane.

Reforma mzdového zákona je jedným z takýchto míľnikov. Ministerstvo práce zverejnilo návrh 17. júla. O štyri dni neskôr dosiahla zdravotnícka federácia Sanitas na súde jeho pozastavenie s argumentom, že vláda obišla povinný sociálny dialóg (Știrile ProTV). Pozastavenie platí, kým sa nerozhodne v samotnej veci.

Dočasný minister práce Dragoș Pîslaru tvrdí, že rozhodnutie má procesnú chybu, pretože jeho ministerstvo nebolo formálne upovedomené, a chce sa odvolať (Digi24). Podľa neho išlo o technický dokument určený na politickú diskusiu, nie o formálny legislatívny návrh. Odvolanie môže uspieť, ale termín tým nezastaví.

Práve čas je pre Bukurešť problém. Všetky zostávajúce míľniky v rámci fondu obnovy musia byť splnené do 31. augusta, konečné žiadosti o platby majú nasledovať v septembri a Komisia musí všetky platby uzavrieť do 31. decembra 2026 (2EU Brussels, IEU Monitoring). Rozhodujúci je augustový dátum: po ňom už Rumunsko nemôže predložiť dôkaz o splnení.

Mzdový zákon nie je jediná zablokovaná reforma. Dočasný premiér Ilie Bolojan ho spojil so širším balíkom šiestich zákonov, od ktorých spolu závisí 4,5 miliardy eur v nevyplatených grantoch EÚ (Bursa). Rumunsko už dostalo približne 60,6 % zo svojho plánu v hodnote 21,41 miliardy eur, vrátane štvrtej tranže 2,25 miliardy eur vyplatenej v júni (AGERPRES). Zvyšok závisí od toho, či reformy prežijú súdy aj koaličnú politiku.

Prečo nejde len o platy

Zákon má prestavať odmeňovanie v celom rumunskom verejnom sektore: v zdravotníctve, školstve, justícii aj armáde. Zavádza referenčný plat 4 100 lei, väčšinu príplatkov obmedzuje na 20 % základnej mzdy a budúci rast platov viaže na zmenšovanie mzdových výdavkov štátu v pomere k veľkosti ekonomiky. Ročné náklady sa podľa dostupných údajov odhadujú približne na 12,1 miliardy RON, teda asi 2,4 miliardy eur. Je to menej než odborové požiadavky presahujúce 20 miliárd RON, no stále veľa pre krajinu, ktorá už je v európskom postupe pri nadmernom deficite, teda v režime, ktorý Brusel spúšťa pri prekračovaní fiškálnych limitov Únie (Romania Insider).

Nejde iba o zvýšenie platov. Reforma sa pokúša dostať pod kontrolu opakujúce sa mzdové náklady štátu tým, že obmedzí príplatky, ktoré sa pre časť zamestnancov stali faktickou súčasťou mzdy. Najhlasnejšie sa proti nej postavili zdravotníci. Dňa 20. júla zamestnanci v stovkách nemocníc vstúpili do dvojhodinového výstražného štrajku a Sanitas pripravuje od 28. júla časovo neobmedzený generálny štrajk (Știrile ProTV).

Vládna koalícia sa pritom triešti aj zvnútra. Líder PSD Sorin Grindeanu povedal, že jeho strana nepodporí zákon, „ktorý nespokojnými robí všetkých“ (Europa FM). Ministerstvo zdravotníctva upozornilo na „vážne nerovnosti“ v návrhu (Antena3). Ešte pred zásahom súdu teda reforma nemala istú parlamentnú väčšinu.

Rumunsko je najviditeľnejší príklad širšieho tlaku, do ktorého sa fond obnovy dostáva ku koncu svojho fungovania. Bulharsko má podľa odhadov v ohrození približne 400 miliónov eur pre meškanie pri reštrukturalizácii uhoľného sektora (Mediapool). Portugalsko hľadá spôsob, ako presunúť nedokončené projekty z plánu obnovy do iných európskych finančných schém (Observador). Európsky parlament už skôr tento rok varoval, že nevyčerpané peniaze z fondu obnovy môžu oslabiť jeho očakávaný vplyv na rast a zamestnanosť (European Parliament).

Fond obnovy bol postavený na jednoduchej podmienke: Brusel platí za dokončené reformy, nie za prísľuby. Bezprostredné riziko pre Rumunsko preto nespočíva v tom, že Komisia už peniaze škrtla. Problém je, že Bukurešti môže dôjsť právne použiteľný čas na to, aby si ich ešte nárokovala.