Chorvátsko láme 26-ročný monopol v ECB

Od vzniku Európskej centrálnej banky si miesta vo jej Výkonnej rade fakticky delili štyri krajiny: Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Nebolo to pravidlo zapísané v zmluvách, skôr politická dohoda, ktorú nikto zvonka neprelomil. K 1. júnu sa to mení. Guvernér chorvátskej centrálnej banky Boris Vujčić sa stane viceprezidentom ECB a nahradí Španiela Luisa de Guindosa.

Chorvátsko prijalo euro v januári 2023. Od založenia ECB v roku 1998 pritom nijaká krajina mimo veľkej štvorky nemala miesto v šesťčlennej Výkonnej rade, teda orgáne, ktorý riadi každodenné fungovanie banky a má trvalé hlasovacie práva pri rozhodovaní o úrokových sadzbách (Global Banking & Finance, Euronews).

Vypočítaný ústup Španielska

Španielsko sa rozhodlo o miesto nebojovať. Vláda Pedra Sáncheza nepredložila kandidáta a odvolala sa na neformálne pravidlo, podľa ktorého by na rovnaký post nemal po sebe nastúpiť zástupca tej istej krajiny. Skutočný cieľ je ďalej: v roku 2027 sa uvoľnia tri miesta vo Výkonnej rade vrátane prezidentskej funkcie. Osemročný mandát Christine Lagardovej, ktorý nemožno predĺžiť, sa skončí v októbri toho roka. Španielsko chce práve túto pozíciu.

Jeho kandidátom je Pablo Hernández de Cos, bývalý guvernér španielskej centrálnej banky a súčasný šéf Banky pre medzinárodné zúčtovanie. De Guindos svoj odchod rámcoval ako dočasný: „Španielsko je štvrtou najväčšou ekonomikou eurozóny a som presvedčený, že si miesto zabezpečí” (Global Banking & Finance). Tento ťah však nesie aj domáce riziko. Sánchez vládne v parlamentnej menšine, oslabili ho regionálne porážky a súčasný guvernér španielskej centrálnej banky sa podľa médií snaží podkopať kandidatúru Hernándeza de Cosa.

Priestor využili jastraby

Vujčić uspel preto, že jeho menové nastavenie zodpovedalo tomu, čo chceli severné štáty eurozóny. Euroskupina, v ktorej sa koordinujú ministri financií krajín používajúcich euro, ho nominovala v januári po troch kolách hlasovania. Porazil fínskeho Olliho Rehna aj Portugalca Mária Centena. Jeho jastrabí postoj, teda ochota držať úrokové sadzby vyššie, aby sa inflácia dostala pod kontrolu, vyhovoval Nemecku, Rakúsku a pobaltským štátom práve vo chvíli, keď chceli mať takýto hlas vo Výkonnej rade.

Centeno, ktorý patrí medzi holubice a uprednostňuje uvoľnenejšiu menovú politiku, verejne kritizoval portugalskú vládu, že jeho kandidatúru podporila príliš neskoro. Na sediaceho guvernéra centrálnej banky išlo o nezvyčajne otvorenú výčitku. Zároveň ukázala, že pri obsadzovaní miest v ECB dnes nerozhoduje len národné lobovanie, ale aj spor o to, akú prísnu menovú politiku má banka viesť.

Súboj o prezidenta a tí, ktorí nehlasujú

Väčšia cena príde v októbri 2027. Prezidenta ECB vyberá Európska rada, teda lídri členských štátov. Rozhoduje kvalifikovanou väčšinou: potrebných je 55 % členských štátov zastupujúcich 65 % obyvateľov EÚ. Jedna krajina nemá právo veta, no Nemecko aj Francúzsko vedia okolo seba poskladať blokujúce koalície. V hre sú kandidáti Španielska, Holandska aj Nemecka.

Z celého procesu úplne vypadáva Európsky parlament. Inštitúcia, ktorú priamo volia občania eurozóny, nemá formálne hlasovacie právo pri výbere ľudí, ktorí rozhodujú o ich úrokových sadzbách a ovplyvňujú náklady na úvery. Parlament môže viesť vypočutia a prijať nezáväzné stanoviská. Menovaciu moc majú výlučne národné vlády. Pri inštitúcii, ktorej rozhodnutia sa premietajú do hypoték aj úspor v dvadsiatich jednej krajinách, tak voliči nemajú reálny dosah na to, kto ju povedie.

Chorvátske miesto vo Výkonnej rade ukazuje, že menšie štáty eurozóny sa vedia presadiť, keď im praje politické nastavenie. Či pôjde o trvalejšie otvorenie, alebo len o výnimku na jedno funkčné obdobie, rozhodne rok 2027. Ak Španielsko získa vysoký post a veľká štvorka opäť uzavrie rady, Vujčićovo vymenovanie zostane poznámkou pod čiarou: prvou trhlinou v monopole, ktorý sa rýchlo opravil. Ak však menšie ekonomiky zostanú v súťaži, vnútorná mapa moci v ECB sa zmení prvýkrát od zavedenia eura.