Chorvátsko chystá tunel k Rijeke

Chorvátsko chce, aby jeho hlavný prístav Rijeka dokázal súperiť s Koprom a Terstom o náklad smerujúci do strednej Európy. Úzke miesto pritom neleží v prístave, ale na železnici, ktorá sa za ním šplhá cez hory. Štátny správca železničnej infraštruktúry HŽ Infrastruktura dostal dve ponuky na technických poradcov pre plánovanú „nížinnú“ trať Záhreb – Rijeka: dvojkoľajnú elektrifikovanú železnicu, ktorá by skrátila dnešnú trasu približne o 56 km a cez pohorie Velika Kapela viedla 14-kilometrovým tunelom (Index, Croatia Week). Nejde ešte o stavebnú zákazku. Je to krok pred ňou: výber poradcov, ktorí majú pripraviť obstarávanie.

Prečo 56 km mení ekonomiku nákladnej dopravy

Kontajnerová loď môže zakotviť v ktoromkoľvek z troch severojadranských prístavov. Súťaž sa začína vo chvíli, keď náklad opustí loď. Ak musí prechádzať po jednokoľajnej horskej trati, kde vlaky čakajú na prejazd v opačnom smere, a ak strmé stúpania obmedzujú hmotnosť súpravy, výhodná poloha pri mori stráca hodnotu. Dopravcovia si vyberú trasu, po ktorej kontajner dorazí do Budapešti, Viedne alebo Prahy lacno a načas.

Dnešná trať medzi Záhrebom a Rijekou nesie presne tieto náklady. Plánovaná nížinná trasa by umožnila jazdu vlakov dlhých 740 až 750 metrov po miernejších sklonoch a na dvojkoľajnej trati (nariadenie TEN-T (EÚ) 2024/1679). Dĺžka vlaku je dôležitá preto, že jedna súprava odvezie viac kontajnerov pri rovnakom rušňovodičovi, rušni aj mieste v grafikone. Dvojkoľajná trať zas umožňuje súčasnú jazdu v oboch smeroch, čím zvyšuje počet použiteľných vlakových trás za deň. Výsledkom majú byť ťažšie vlaky, nižšie trakčné náklady a spoľahlivejší cestovný poriadok.

TEN-T, teda hlavná dopravná sieť EÚ, zvýhodňuje projekty, ktoré odstraňujú cezhraničné úzke miesta. Nástroj na prepájanie Európy (CEF), infraštruktúrny fond Únie pre dopravu, financuje práve takéto koridorové prepojenia (CEF Transport). Najsilnejší chorvátsky argument preto nestojí na tom, že ide o národnú investíciu, ale že železnica odstraňuje európsku prekážku v nákladnej doprave.

Súperi majú vlastné slabé miesta

Rijeka v tejto súťaži nie je sama, no aj jej konkurenti závisia od železnice do vnútrozemia.

Koper, jediný slovinský prístav, investuje viac ako 230 mil. EUR do rozšírenia kontajnerovej kapacity z približne 950 000 TEU na 1,3 milióna TEU. TEU je štandardná jednotka, ktorá zodpovedá jednému 20-stopovému kontajneru (Regional Obala). Slabým miestom Kopra však zostáva dlho odkladaná druhá koľaj Divača – Koper. Slovinské médiá pritom upozorňujú, že železničné projekty sa podľa ich zdrojov preplácajú najmenej o 30 % (Info360).

Terst má silnú colnú pozíciu. Taliansky minister dopravy Matteo Salvini presadzuje trať Terst – Belehrad, ktorá by rozšírila dosah prístavu na Balkán (Trieste All News). Nedávne uzavretie železničného priechodu pri Tarvisiu však narušilo približne 150 vlakov týždenne a ukázalo, ako rýchlo môže jedno úzke miesto odrezať prístav od zákazníkov (ilnordest.it).

Vnútrozemské krajiny medzi týmito prístavmi nechcú vernosť, ale možnosti. ÖBB Rail Cargo Group rozšírila terminál v Přerove v Česku a plánuje železničné spojenia do Kopra aj Rijeky (ÖBB/RCG). Maďarsko rámcuje prístup k Jadranu ako strategickú logistickú otázku v energetike aj kontajnerovej doprave (G7/Telex). Pre tieto krajiny vyhrá ten prístav, ktorý ponúkne najlacnejší a najspoľahlivejší koridor od začiatku po koniec.

Kto platí, kto získa a čo ešte nevieme

Ak Chorvátsko projekt zvládne, ako prví získajú prevádzkovatelia prístavu a nákladní dopravcovia. Ďalšími víťazmi budú logistické uzly v Záhrebe a strednej Európe. Dovozcovia a vývozcovia získajú väčší výber trás a potenciálne aj nižšie náklady.

Riziko nesú daňovníci, chorvátski aj európski. Peniaze z koridorových fondov EÚ pridelené na základe optimistických dopravných prognóz už nemožno použiť inde. Verejne zatiaľ nie je známa overená analýza nákladov a prínosov, harmonogram výstavby ani dopravná prognóza. Chorvátska námorná analýza označuje Rijeku za prístav s najväčším rastovým potenciálom, ak vyrieši železničné spojenie do vnútrozemia (Pomorac.hr).

Chorvátsko posunulo administratívu projektu, ktorý má ekonomickú logiku. Výhoda Rijeky však nevznikne z toho, že na mape leží bližšie. Vznikne iba vtedy, ak nová železnica zníži náklady a neistotu pri preprave nákladu do vnútrozemia a ak si dopravcovia vyberú tieto vlaky namiesto trás z Kopra a Terstu. Kým do strednej Európy nebudú reálne jazdiť dlhšie, ťažšie a spoľahlivejšie súpravy, Rijeka si kupuje vstupenku do súťaže, ktorej výsledok rozhodne až prevedenie.