Chorvátsko sľubuje 5% HDP na obranu

Päť percent HDP. Taký podiel výkonu hospodárstva chce Chorvátsko do roku 2035 dávať na obranu. Premiér Andrej Plenković to tento týždeň v Bruseli sľúbil generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu, čím sa Záhreb prihlásil k novému výdavkovému cieľu aliancie (24sata, NATO). Dnes dáva Chorvátsko na obranu tesne nad 2 % HDP. Dostať sa na 5 % znamená za desať rokov viac než zdvojnásobiť úsilie, zatiaľ bez verejného plánu, z čoho sa to zaplatí a za čo presne.

Čo v praxi znamená 5 %

Nový cieľ NATO sa delí na 3,5 % HDP pre samotnú obranu, teda ozbrojené sily, výzbroj a operácie, a až 1,5 % HDP na odolnosť súvisiacu s obranou: kritickú infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť, civilnú pripravenosť a kapacity obranného priemyslu (NATO, Evening Standard). Starý cieľ 2 % HDP bol politickým usmernením, prvýkrát stanoveným v roku 2006 a potvrdeným po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Nikdy nebol právne záväzný. Nový cieľ funguje rovnako: opiera sa o tlak spojencov, nie o povinnosť vymáhateľnú na súde (Institute for Government).

Práve druhý balík je miesto, kde sa z účtovníctva stáva politika. Taliansko sa dostáva približne na 2,8 %, keď započíta karabinierov, pobrežnú stráž, vesmírne a kybernetické výdavky. Špecializované analýzy však odhadujú skutočné vojenské výdavky bližšie k 1,57 % HDP (Sky TG24, Analisi Difesa). Slovinsko tvrdí, že vlani dosiahlo 2,01 %. Podľa slovinských médií však Rutte zastával názor, že Ľubľana podľa metodiky NATO dvojpercentnú hranicu nesplnila (Svet24, Regional Obala). To, čo si vláda započíta, a to, čo uzná NATO, nemusí byť rovnaké číslo.

Juhovýchodná medzera

Chorvátsky sľub reaguje na reálne nedostatky na juhovýchodnom krídle NATO, od Jadranu cez Balkán až po Čierne more. Ide najmä o integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu, systémy proti dronom, zásoby munície a logistické koridory, po ktorých sa majú presúvať spojenecké posily. Rutte a Plenković hovorili osobitne o protivzdušnej a protiraketovej obrane aj o bezpečnosti západného Balkánu (NATO, 24sata). Ak chorvátske výdavky pôjdu na interoperabilné systémy, neposilnia iba chorvátske územie. Ak zostanú účtovným cvičením, jadransko-balkánsky koridor ostane slabým miestom.

Poľsko ukazuje obe stránky problému. V roku 2025 dávalo na obranu približne 4,48 % HDP, čo z neho robilo európskeho lídra podľa podielu na hospodárstve (Euronews). Poľská fiškálna rada však upozornila, že obranné potreby po roku 2028 bude treba zladiť so stabilitou verejných financií (Rzeczpospolita). Najvyšší kontrolný úrad zároveň spochybnil, ako vláda v rozpočte klasifikuje vojenské preddavky (Bankier). Vysoké výdavky automaticky neznamenajú vysokú pripravenosť. Veľké dodávky sa rozťahujú cez celé desaťročie a približne 40 % európskych výdavkov na výzbroj podľa dostupných správ smeruje k dodávateľom mimo EÚ (Euronews).

Chýbajúci plán

Rutte od spojencov žiada „jasné, konkrétne a dôveryhodné plány“, čím naznačuje, že sľuby zo summitov nebudú stačiť (NATO). Chorvátsko taký plán nezverejnilo. Nie je známa ročná trajektória výdavkov, rozdelenie medzi základnú obranu a odolnosť, zoznam nákupov s termínmi dodávok ani mapa odvetví, ktoré získajú zákazky. Sľub dáva Chorvátsku politickú váhu pred budúcimesačným summitom NATO. Bez tabuľky však takáto dôveryhodnosť rýchlo starne.

Budúcoročný summit ukáže, či zo sľubu vzniknú reálne batérie protivzdušnej obrany a koridory pre spojenecké posily, alebo iba účtovné cvičenie, ktoré vyzerá inak podľa toho, kto sa naň pozerá.