Chorvátsko tlačí na policajné dáta

V Antverpách kedysi stačil zločincom PIN kód, aby z prístavu dostali kontajner s kokaínom. Prístavný pracovník, skorumpovaný kontakt v logistike, šesťmiestne číslo — a droga odišla z jedného z najväčších európskych prístavov ukrytá v legálnej zásielke. Belgické colné úrady a prístav Antverpy-Bruggy napokon systém nahradili zabezpečeným digitálnym uvoľňovaním kontajnerov. Slabina však nikdy nebola len v bezpečnosti jedného prístavu. Colníci, polícia, prevádzkovatelia prístavu aj Europol mali každý iba časť obrazu a pravidlá im nedávali dosť rýchly spôsob, ako tieto časti spojiť.

Chorvátsky minister vnútra Davor Božinović teraz tlačí na Európu, aby túto praktickú medzeru zavrela. Členské štáty podľa neho majú do systémov Europolu a Schengenu posielať viac dát a naplno využívať hraničné technológie, napríklad Entry/Exit System, ktorý zaznamenáva vstupy a výstupy cestujúcich z krajín mimo EÚ na vonkajších hraniciach, či ETIAS, teda predcestovnú kontrolu návštevníkov bez vízovej povinnosti (Avaz). Božinović nenavrhuje novú európsku policajnú databázu. Tlačí na vlády, aby tie existujúce používali dôslednejšie. Zatiaľ k tomu nebol zverejnený legislatívny návrh.

Čo ukazujú Antverpy

Belgicko dáva tejto debate konkrétny obsah. Europol upozorňuje, že zločinecké siete prenikajú do veľkých európskych prístavov cez skorumpovaných pracovníkov a logistických sprostredkovateľov. Necielia teda len na náklad, ale na ľudí a prístupové body. Belgické úrady podľa dostupných informácií vlani zadržali 55 ton kokaínu, no samotní predstavitelia priznávajú, že väčšie objemy prejdú bez odhalenia (Brussels Times). Belgická colná správa tvrdí, že v prvej polovici roka 2026 klesli záchyty v Antverpách takmer o 70 %, lenže toto číslo meria iba to, čo sa podarilo zachytiť, nie to, čo prešlo (21News).

Hlavnou odpoveďou Európskej komisie je Európska prístavná aliancia, spustená v januári 2024 ako verejno-súkromné partnerstvo členských štátov, prevádzkovateľov prístavov a agentúr EÚ (European Commission, Council of the EU). Logika je jednoduchá: ak prísnejšie kontroly v Antverpách presunú pašerákov do Rotterdamu alebo Pirea, národné riešenia nevytvoria bezpečnosť, ale presun problému. Z rovnakého dôvodu sa k aliancii pridalo aj Švajčiarsko. Drogová logistika sa nekončí na hraniciach EÚ (Tio.ch).

Nástroje už existujú. Kľúče držia národné vlády.

Európa už má policajné a hraničné databázy, ktoré dokážu veľkú časť toho, čo Božinović požaduje. Schengenský informačný systém, známy ako SIS, je sieť výstrah v reálnom čase o hľadaných osobách a predmetoch. Prüm II umožňuje národným políciám automatizovane porovnávať DNA, odtlačky prstov a tvárové snímky s databázami iných členských štátov; podrobnosti sa sprístupnia až po zhode (Prüm II Regulation). Europol dáta analyzuje a koordinuje spoluprácu, ale nemôže dávať príkazy národným policajným zborom (Europol Regulation).

Technicky už tieto systémy vedia spolupracovať. Každý z nich má však právne určené pravidlá, kto môže údaje používať a na aký účel. Hraničná databáza sa preto nemôže jednoducho zmeniť na všeobecnú policajnú pátraciu sieť (Interoperability Regulation).

Úzke miesto teda nie je chýbajúca technológia. O tom, čo sa do systémov dostane, ako rýchlo a v akej kvalite, rozhodujú národné policajné, colné a hraničné orgány. Božinović v skutočnosti mieri na rozdiel medzi tým, čo systémy dokážu, a tým, čo do nich vlády naozaj vkladajú.

Nemecko ukazuje, kde naráža heslo „zdieľajme viac“

Nemecko ukazuje, prečo je zacelenie tejto medzery ťažšie, než znie. Berlín presadzuje reformu spolkovej polície, ktorá by zaviedla rozpoznávanie tvárí v reálnom čase s podporou umelej inteligencie na železničných staniciach, letiskách a v pohraničných zónach (DW). Nemecké organizácie na ochranu digitálnych práv tieto návrhy spájajú so skoršími ústavnými spormi, v ktorých súdy označili široké prepájanie policajných dát za neprimerané (Digitalrechte). Európsky akt o umelej inteligencii povoľuje biometrickú identifikáciu v reálnom čase na verejných miestach len v úzkych výnimkách pre presadzovanie práva (AI Act). Široké národné použitie takýchto nástrojov preto môže skončiť na súdoch (T-Online).

Nemecká námietka nesmeruje proti Europolu ani SIS ako takým. Týka sa národných policajných spisov a sledovacích nástrojov, ktoré európske systémy napĺňajú. Keď vlády doma rozširujú biometrické porovnávanie a analýzu pomocou umelej inteligencie a potom tieto výstupy pripájajú ku kanálom cezhraničnej spolupráce, ochranné pravidlá, ktoré majú držať policajnú moc pod kontrolou, sa dostávajú pod tlak.

V celej debate pritom chýba jeden hlas: takmer nikto verejne nezastupuje ľudí, ktorých údaje tieto systémy živia. Prístavní pracovníci preverovaní bezpečnostnými kontrolami, cestujúci zaznamenaní v systéme vstupov a výstupov, podozriví označení automatizovaným porovnávaním — v architektúre systému vystupujú ako dátové vstupy, nie ako účastníci rozhodovania o jeho pravidlách.

Božinović má pravdu, že zločinecké siete prekračujú hranice rýchlejšie, než si polícia vymieňa spravodajské informácie. Skúsenosť belgických prístavov ukazuje cenu roztrieštenosti. Nemecká ústavná debata však ukazuje rovnako dôležitú vec: európsky problém už nespočíva len v tom, koľko policajných dát sa pohybuje cez hranice. Ide aj o to, kto kontroluje záruky, keď sa tieto dáta začnú hýbať rýchlejšie.