Cyprus blokuje skládkový poplatok

Cyperský parlament 14. júla pomerom hlasov 26 ku 19 odmietol návrh dane z komunálneho odpadu ukladaného na skládky (Cyprus Mail). Tým sa do rizika dostali aj peniaze z európskeho fondu obnovy. Daň zo skládkovania bola míľnikom v cyperskom Pláne obnovy a odolnosti — teda v záväznej dohode s EÚ o reformách výmenou za postpandemické financovanie — a jej odmietnutie môže zablokovať vyplatenie 23 miliónov eur (Politis, SkalaTimes).

Vláda v Nikózii sľúbila Bruselu reformu, ktorú doma politicky nepresadila. Tento nesúlad sa teraz zmenil na problém s financovaním.

Ako európske peniaze z fondu obnovy vytvárajú tlak

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, postpandemický fond EÚ v objeme 724 miliárd eur, funguje ako zmluva viazaná na výkon. Vlády si do plánov zapisujú reformy a investície. Európska komisia, výkonný orgán EÚ, potom pri každej žiadosti overuje, či boli dohodnuté kroky splnené, a až následne uvoľňuje peniaze. Všetky nesplnené míľniky musia byť dokončené do augusta 2026 (nariadenie (EÚ) 2021/241).

Cyprus si do plánu zapísal daň z komunálneho odpadu ukladaného na skládky ako zelenú daňovú reformu. Navrhovaná sadzba bola 10 eur za tonu a celý výnos mal ísť na miestne recyklačné programy, uviedol riaditeľ odboru životného prostredia Kostas Konstantinou (SkalaTimes). Vláda tvrdí, že pôvodnú sadzbu 35 eur už znížila, aby zmiernila dosah na obce a domácnosti.

Načasovanie hlasovania 14. júla ukázalo problém veľmi jasne. V ten istý deň Európska komisia schválila Cypru šiestu platbu z fondu obnovy vo výške 120 miliónov eur (European Sting). Brusel teda potvrdzoval pokrok Cypru práve vo chvíli, keď jeho vlastný parlament zablokoval ďalší povinný krok.

Prečo parlament povedal nie

Argument opozície nie je jednoduché protieurópske gesto. Cyprus ukladá na skládky približne 68 % komunálneho odpadu, zatiaľ čo cieľ EÚ je dostať sa do roku 2035 na 10 % (Politis). Proti dani hlasovali Akel, Elam, Alma a Priama demokracia. Tvrdili, že domácnosti nemajú platiť viac skôr, ako bude existovať recyklačná infraštruktúra. Rovnaký argument presadzujú aj samosprávy. „Verejnosť by nemala platiť za zlyhania štátu pri odpadovom hospodárstve,“ upozorňovalo jedno stanovisko obcí začiatkom mesiaca (Cyprus Mail).

Ak chýbajú triediace centrá a dostatočná recyklačná kapacita, poplatok za skládkovanie zvýši náklady obcí, ale sám osebe nezníži množstvo odpadu, ktorý skončí na skládke.

Vládny protiargument má tiež logiku. Ak má výnos z dane financovať práve infraštruktúru, ktorá obciam chýba, odmietnutie zákona zastavuje naraz dve veci: cenový tlak, ktorý mal obmedziť skládkovanie, aj peniaze, ktoré mali pomôcť obciam zbaviť sa závislosti od skládok.

Šesť týždňov na zaplátanie vlastnej medzery

Cyprus má na prijatie legislatívy termín do 31. augusta 2026. Podobný časový tlak sa týka celého fondu obnovy. Napríklad Rumunsko má pred augustovou uzávierkou stále nesplnené reformy naviazané na svoj plán (Európska komisia).

Konštrukcia fondu obnovy posilňuje zodpovednosť tým, že peniaze viaže na výsledky. Keď však vláda zapíše politicky nákladnú reformu do záväzného európskeho plánu bez toho, aby si vopred zabezpečila parlamentnú podporu alebo vybudovala infraštruktúru potrebnú na jej fungovanie, domáci problém s poradím krokov sa zmení na krízu peňažného toku. Cyprus má teraz šesť týždňov na uzavretie medzery, ktorú si vytvorila jeho vláda: Bruselu sa zaviazala skôr, než presvedčila Nikóziu.