Cyperský kábel čaká na Atény

Niekde medzi Krétou a Cyprom čaká prieskumná loď na povolenie vyplávať ďalej. Navigačné oznámenie, ktoré by jej otvorilo trasu, Atény zatiaľ nevydali. Kým sa tak nestane, najambicióznejší európsky projekt podmorského elektrického vedenia zostáva tam, kde stojí už dva roky: pri pobreží, zastavený sporom o námornú suverenitu, ktorý nikto nevyriešil.

Kábel, chýbajúci úsek a zastavená loď

Great Sea Interconnector (GSI) má ukončiť izoláciu Cypru, posledného členského štátu EÚ bez elektrického prepojenia na európsku sieť. Kábel má viesť 1 208 km z Kréty na Cyprus, v hĺbkach blížiacich sa k 3 000 metrom. Odhadované náklady sú 1,9 mld. EUR (Enerdata). Európska komisia ho zaradila medzi projekty spoločného záujmu a prisľúbila naň takmer 658 mil. EUR z Nástroja na prepájanie Európy, teda programu EÚ na financovanie infraštruktúry (Euronews, Cyprus Mail).

Približne 60 % mapovania morského dna je hotových. Zvyšných 40 % leží vo vodách, na ktoré si nárokujú Grécko aj Turecko (Greek News Agenda). Práve tento úsek je jadrom problému. Keď v júli 2024 vstúpila prieskumná loď pod talianskou vlajkou do koridoru južne od ostrovov Kasos a Karpathos, Turecko vyslalo vojnové lode a plavidlo sa zastavilo. Odvtedy sa prieskum nepohol (DW).

Francúzsko kúpilo podiel, nie záruku

Francúzsky infraštruktúrny investor Meridiam získal 5. augusta väčšinovú kontrolu nad projektovou spoločnosťou. IPTO, grécky prevádzkovateľ prenosovej sústavy, si ponecháva technické riadenie výstavby (Prime Minister of Greece). Samostatná dohoda medzi IPTO a francúzskym výrobcom káblov Nexans, ktorý už má kontrakt na kábel v hodnote približne 1,43 mld. EUR, pokrýva prieskum morského dna potrebný pred samotným kladením vedenia (Energynews.pro, Powergame).

Paríž má dnes v projekte kapitál, priemyselné kontrakty aj diplomatickú zodpovednosť. Podľa správ rokovali grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, cyperský prezident Nikos Christodoulides a francúzsky prezident Emmanuel Macron o tom, aby sa navigačné oznámenie urýchlilo hneď po pripravení operačných rozhodnutí (Cyprus Mail). V gréckych médiách sa objavili špekulácie o možnom francúzskom námornom sprievode, no Paríž, Atény ani Nikózia ich oficiálne nepotvrdili (RUA). Francúzske peniaze zvyšujú politickú cenu blokovania. Grécku však samy osebe nedávajú voľnú ruku vyslať loď (Kathimerini).

Ankara zo svojej pozície neustúpila. Tureckí predstavitelia tvrdia, že práce na morskom dne vo vodách, na ktoré si Turecko robí nárok, potrebujú turecký súhlas (Hürriyet). Právny spor je reálny. Grécko a Cyprus sa odvolávajú na Dohovor OSN o morskom práve, známy ako UNCLOS, ktorý upravuje námornú jurisdikciu, a tvrdia, že ostrovy vytvárajú výlučné ekonomické zóny. Turecko, ktoré UNCLOS nepodpísalo, hovorí, že to neplatí tam, kde sa ostrovy prekrývajú s kontinentálnym šelfom pevninského štátu. Podľa tureckého výkladu sú vody medzi Krétou a Cyprom turecké. Podľa gréckeho sa grécke a cyperské zóny stretávajú. Prieskum morského dna tu preto nie je technická formalita: pomáha určovať trasu kábla, ktorú jedna strana môže neskôr čítať ako potvrdenie svojich námorných nárokov. Turecký zásah z roku 2024 ukázal, že Ankara považuje súhlas s prieskumom za rozhodujúcu operačnú hranicu (Daily Sabah).

Cyprus platí najviac a vidí najmenej

Cyprus má niesť 63 % nákladov na kábel, teda približne 786 mil. EUR, pretože je posledným izolovaným elektrickým trhom v EÚ (Euronews). Z 251 mil. EUR, ktoré IPTO podľa vlastných údajov už minul, uznal cyperský energetický regulátor za návratných len 32 % (ProtoThema). Líder opozície Stefanos Stefanou sa ministra financií pýta, ako vstup Meridiamu mení celkové náklady, životaschopnosť projektu a záťaž pre spotrebiteľov. Je to oprávnená otázka: cyperskí daňovníci a odberatelia elektriny financujú kábel, ktorého ďalší fyzický krok závisí od konfliktu, ktorý sami nevedia ovplyvniť.

ENTSO-E, združenie koordinujúce európskych prevádzkovateľov elektrických sietí, v apríli potvrdilo, že GSI je jediným uznaným prepojovacím vedením pre Cyprus. Alternatívu cez Turecko alebo severný Cyprus odmietlo vôbec posudzovať (ENTSO-E). Európska komisia hovorí, že jej záväzok je „krištáľovo jasný“. Navigačné oznámenie, ktoré túto jasnosť preverí v praxi, sa očakáva okolo októbra.

Brusel dal takmer 658 mil. EUR na označenie, financovanie a plánovanie kábla, ktorého ďalší krok vyžaduje, aby prieskumná loď vstúpila do vôd, kam pred dvoma rokmi poslal vojnové lode štát mimo EÚ. Komisia zatiaľ pristupovala ku GSI ako k energetickému projektu. Najbližšie navigačné oznámenie ukáže, či je pripravená brať ho aj ako problém suverenity.