Cypru pripadá 63% nákladov kábla

Skupina amerických zákonodarcov z oboch strán Kongresu vyzvala ministra zahraničných vecí Marca Rubia a šéfa DFC Bena Blacka, aby dali prioritu projektu Great Sea Interconnector, teda plánovanému podmorskému elektrickému káblu medzi Gréckom, Cyprom a Izraelom (Schneider House, Protothema). Washington projektu dodal politickú váhu. Nedodal mu však peniaze, úverovú záruku ani povolenie na výstavbu. Od dneška až po chvíľu, keď by káblom začala tiecť elektrina, preto zostáva hlavná otázka rovnaká: kto zaplatí účet. Odpoveď zatiaľ neexistuje.

Politickú podporu už projekt má. Brusel ho zaradil medzi prioritné cezhraničné projekty a prisľúbil približne 657 mil. EUR v grantoch (CINEA, EUR-Lex). Francúzsky infraštruktúrny investor Meridiam podpísal 5. augusta dohodu o vstupe s 66 % väčšinovým podielom (Greek Prime Minister). Grécky prevádzkovateľ prenosovej sústavy ADMIE, ktorý si ponecháva 34 % a technické vedenie projektu, podal 13. augusta regulátorom investičnú žiadosť pre úsek Cyprus - Izrael (ADMIE). Ako sme písali minulý týždeň, tým sa začal proces schvaľovania, bez ktorého nemôže padnúť konečné investičné rozhodnutie. Projektu teda nechýba súhlas politikov. Chýba mu jasné vysvetlenie, koľko zaplatia odberatelia elektriny.

Prečo kábel ekonomicky dáva zmysel

Cyprus patrí medzi posledné členské štáty EÚ bez fyzického prepojenia na elektrickú sieť susednej krajiny. Ostrov preto musí každú poruchu aj každý výkyv dopytu zvládnuť sám, čo zvyšuje náklady na záložné zdroje a obmedzuje priestor pre solárnu a veternú energiu. Kábel má Cyprus najprv spojiť s Gréckom a následne s Izraelom. Plánovaná kapacita je 1 000 MW na trase dlhej približne 1 200 km (ADMIE, OT).

Pre Cyprus by to znamenalo možnosť dovážať lacnejšiu elektrinu v čase, keď je domáca výroba napätá, a vyvážať prebytky z obnoviteľných zdrojov. Hodnota takéhoto prepojenia by vzrástla po roku 2029, keď ostrov podľa miestnych správ môže prísť o významnú časť konvenčných výrobných kapacít (Cyprus Mail).

Ekonomická logika teda sedí. Problémom je všetko, čo stojí medzi ňou a hotovým káblom.

Účet príde skôr ako elektrina

Najtvrdší spor sa vedie o návratnosť nákladov: kto zaplatí výstavbu kábla a aká časť sa premietne do účtov za elektrinu. Pri úseku Grécko - Cyprus je rozdelenie nákladov nastavené na 63 % Cyprus, 37 % Grécko. Väčšinu regulovaného bremena by tak niesli cyperskí odberatelia. Cyperský energetický regulátor CERA sa tomu bráni. Z 251 mil. EUR, ktoré ADMIE podľa vlastných tvrdení už vynaložil, uznal regulátor ako náklady vymáhateľné cez sieťové poplatky len 32 % (Protothema, Politis). Inak povedané, CERA odmieta pustiť väčšinu nákladov ADMIE priamo do účtov. Nikózia zároveň tvrdí, že nad rámec medzivládnej dohody za 125 mil. EUR nebude platiť ďalšie sumy pred tým, ako kábel začne fungovať (Capital.gr).

Súkromným investorom sa pritom podľa správ sľubuje povolený výnos 8,3 % plus prémia 3,7 %, garantované na 17 rokov (Kathimerini, Les Echos). Takéto výnosy sa napokon financujú z rovnakých sieťových poplatkov, ktoré platia používatelia elektriny. Lacnejšie účty preto nie sú samozrejmosťou. Závisia od toho, či regulátori nastavia návratnosť nákladov tak, aby sa výhoda lacnejšieho dovozu vôbec dostala k domácnostiam.

Ani samotné financovanie ešte nie je uzavreté. Cyperský minister energetiky Michael Damianos označil vstup Meridiamu za prejav dôvery, no povedal, že prípadný štátny kapitálový vstup počká na due diligence štúdiu Európskej investičnej banky (Marine Cyprus, Sigmalive). Niekoľko dní po podpise Meridiamu zostávajú nezverejnené akvizičná cena, kapitálový záväzok aj pravidlá pre prípadné prekročenie rozpočtu. Cyperské opozičné strany AKEL a DISY žiadajú zverejnenie dohody skôr, než krajina prijme ďalšie záväzky (PafosNet, Philenews). Dohoda navyše zatiaľ nebola formálne oznámená Európskej komisii na posúdenie koncentrácie (CNA).

Samostatným rizikom je pripravenosť výstavby. Nexans má zmluvu na kábel údajne za približne 1,43 mld. EUR plus DPH, pričom už dostal 251,4 mil. EUR a do konca roka 2024 vyrobil 160 km kábla. Plné povolenie pokračovať však stále nemá (Capital.gr). Prieskum morského dna sa ešte neobnovil a správy o námornom oznámení, ktoré by prieskumné práce povoľovalo, zostávajú nepotvrdené (Cyprus Mail). Európsky dvor audítorov upozornil, že cezhraničné elektroenergetické projekty pravidelne narážajú na meškania (European Court of Auditors). Pri GSI je riziko konkrétne: spotrebitelia môžu začať platiť sieťové poplatky na výstavbu skôr, než im kábel prinesie lacnejšiu alebo bezpečnejšiu elektrinu.

List amerických kongresmanov smeruje aj na DFC, americkú rozvojovú finančnú agentúru. Zatiaľ však nebolo zverejnené žiadne rozhodnutie jej predstavenstva, term sheet ani due diligence proces (Schneider House). Politická podpora je reálna. Peniaze nie.

Kto získa, kto stratí

Ak bude kábel fungovať podľa plánu, cyperskí odberatelia získajú vyššiu bezpečnosť dodávok a možnosť dovozu elektriny. Grécko sa stane európskou bránou pre toky energie z východného Stredomoria. Meridiam a jeho investori získajú regulované infraštruktúrne aktívum s garantovaným výnosom takmer na dve desaťročia. Koalícia okolo GSI je dnes širšia než kedykoľvek predtým: Atény, Nikózia, Brusel, Paríž, Washington, ADMIE, Meridiam aj Nexans. Chýba v nej však aktér, ktorý rozhodne, či z projektu bude infraštruktúra alebo spor o účet: regulátori, ktorí musia schváliť, koľko zaplatia spotrebitelia.