Cyprus otvorí dáta o firemnej dani

Cyperský parlament jednomyseľne schválil zákon, ktorý umožní tamojšej daňovej správe automaticky zdieľať údaje o zdaňovaní firiem so všetkými ostatnými krajinami EÚ (Stockwatch). Cyprus tým preberá smernicu DAC9, teda európske pravidlo, ktoré vytvára technickú infraštruktúru na výmenu informácií okolo globálnej minimálnej dane z príjmov právnických osôb.

Samo osebe ide o oznamovaciu povinnosť. Jej význam je však širší: pri najväčších firemných skupinách v Európe už nízka nominálna sadzba nerozhoduje o tom, koľko napokon zaplatia. Čoraz dôležitejší je systém, ktorý kontroluje skutočne zaplatenú daň.

Tri kroky od globálneho pravidla k daňovému úradu vo vašej krajine

Reťazec má tri články. Najprv OECD navrhla Pilier 2: rámec, podľa ktorého majú skupiny s ročnými príjmami aspoň 750 mil. EUR platiť všade, kde pôsobia, minimálnu 15-percentnú efektívnu sadzbu dane (OECD). Slovo „efektívnu“ je podstatné. Testom nie je nominálna sadzba v zákone, ale daň, ktorú firma reálne zaplatí po odpočtoch, kreditoch a výnimkách.

Európska únia potom tento rámec OECD pretavila do záväznej smernice o minimálnej dani, ktorú musia uplatňovať všetky členské štáty (EUR-Lex). Ak efektívna sadzba skupiny v jednej krajine klesne pod 15 %, rozdiel doplní dorovnávacia daň. Krajina s nízkym zdanením má prvú možnosť vybrať chýbajúcu sumu sama. Ak to neurobí, môže ju vybrať krajina, v ktorej sídli materská spoločnosť (OECD).

Tretím krokom je DAC9, smernica, ktorú teraz prijal Cyprus. Tá vytvára dátový kanál. Nadnárodná skupina podá jedno štandardizované priznanie, v ktorom uvedie svoju štruktúru, zisky a daňové výpočty za každú jurisdikciu. Jedna daňová správa priznanie prijme a príslušné časti pošle ostatným krajinám EÚ (EUR-Lex, Rada EÚ). Bez tejto vrstvy vidí každá krajina len vlastný výsek. S ňou môžu úrady overiť, či skupina v EÚ naozaj spĺňa 15-percentné minimum.

Írsko ukazuje, ako sa starý model prispôsobuje

Najjasnejším príkladom je Írsko. Dublin nezrušil svoju 12,5-percentnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb, no firmám zahrnutým do Piliera 2 už účtuje minimálnu 15-percentnú efektívnu daň a rozdiel vyberá cez vlastnú domácu dorovnávaciu daň (Irish Statute Book). Logika je jednoduchá: ak má niekto vybrať rozdiel medzi 12,5 % a 15 %, Írsko chce, aby to bolo ono, nie napríklad Nemecko.

Prvá írska lehota na platbu podľa Piliera 2 uplynula 30. júna 2026. Príjmy z dane z príjmov právnických osôb za prvý polrok dosiahli približne 13,7 mld. EUR, medziročne o 4,7 % viac (Irish Times, Deloitte). Verejné údaje zatiaľ neukazujú, koľko z toho tvorila dorovnávacia daň. Systém však už funguje.

Maďarsko ukazuje opačnú stranu. Jeho 9-percentná nominálna sadzba je stále najnižšia v EÚ (Rada EÚ). Pre malé domáce firmy naďalej platí. Pri veľkých nadnárodných skupinách spadajúcich pod Pilier 2 však samotné číslo 9 % už nezaručuje výhodu, pretože mechanizmus dorovnania doplní zdanenie na 15 % bez ohľadu na nominálnu sadzbu (PwC). Maďarské daňové komentáre preto reformu opisujú najmä ako administratívnu záťaž: lehoty, výpočty a výmenu údajov (Adóvilág).

Holandsko čelí inému typu rizika. Holandské firemné štruktúry sa dlhé roky využívali na presúvanie licenčných poplatkov a úrokov cez spoločnosti s malou reálnou aktivitou, čím sa zisky presúvali z krajín s vyšším zdanením. Pilier 2 znižuje daňovú úsporu z takýchto schém a DAC9 ich robí viditeľnejšími pre daňové úrady v iných krajinách (Rijksoverheid). Takéto priechodné spoločnosti nezmiznú zo dňa na deň, no motivácia zakladať nové slabne.

Kto získava a kto platí

Štátne rozpočty získavajú dve veci: lepší pohľad na to, ako si nadnárodné skupiny organizujú zdaňovanie, a tam, kde zavedú domácu dorovnávaciu daň, aj právo vybrať príjmy, ktoré by inak mohli odtiecť do inej jurisdikcie. Veľké nadnárodné firmy prichádzajú o časť výhody z krajín s nízkymi sadzbami, pretože 12,5 % alebo 9 % v zákone už neuzatvára otázku, koľko majú zaplatiť.

Naopak, daňoví poradcovia a firmy zamerané na compliance získavajú novú prácu. Výpočty efektívnej sadzby a štandardizované priznania sa pridávajú k bežnej agende dane z príjmov právnických osôb (Alvarez & Marsal). Malých a stredných firiem pod hranicou 750 mil. EUR sa reforma vo veľkej miere netýka (OECD).

Rada EÚ predstavuje DAC9 ako zjednodušenie: jedno podanie namiesto viacerých duplicitných (Rada EÚ). Či to tak budú vnímať aj firmy, závisí od toho, či centrálne priznanie nahradí miestne podania, alebo sa k nim pridá ako ďalšia vrstva.

Daňová konkurencia medzi členskými štátmi EÚ v nominálnych sadzbách sa nekončí. Pri firmách, ktoré sú dosť veľké na to, aby spadali pod Pilier 2, sa však súťaž presúva inde: ktorá krajina dokáže prevádzkovať kontrolný a oznamovací systém tak, aby neodradila podniky, ktoré chce prilákať.