Platba za kábel čaká na grécke povolenie

Výskumná loď Abeille Marengo plaviaca sa pod francúzskou vlajkou kotví od 27. októbra v Heraklione na Kréte a čaká na grécke povolenie na mapovanie morského dna (ANA-MPA). V prístave bola ešte 1. novembra (To Vima). Jej úlohou je zmapovať trasu plánovaného elektrického prepojenia Great Sea Interconnector, ktoré má Cyprus spojiť s európskou elektrickou sieťou. Väčšinu nákladov na kábel má zaplatiť Cyprus, no zatiaľ nie je jasné, kadiaľ povedie ani koľko bude stáť.

Na aké povolenie loď stále čaká

Abeille Marengo síce kotví na Kréte, povolenie na práce však zatiaľ nemá. Podanie z 14. októbra na stránke gréckej pobrežnej stráže obsahovalo iba žiadosť o výnimku na použitie lode pod cudzou vlajkou pri morskom výskume (Hellenic Coast Guard). Zostávajú ešte dva kroky: prieskum musí schváliť medzirezortný výbor a Grécko potom musí vydať NAVTEX, rádiové oznámenie pre lodnú dopravu, ktoré určuje oblasť a termín prác.

Čakanie sa už natiahlo. Podľa Euro2day podali žiadosť o prieskum 8. októbra a ani po viac ako troch týždňoch nebolo vydané oznámenie. Niektoré titulky už hovoria o obnovení prieskumu, články pod nimi však opisujú zatiaľ len prípravy.

Rozhodujúci úsek leží pri malom gréckom ostrove Kasos. V júli 2024 tam predchádzajúca prieskumná loď Ievoli Relume zastavila práce po nátlaku tureckého námorníctva (Deutsche Welle). Morské dno tak zostalo nezmapované práve v politicky najspornejšej časti trasy.

Turecko neuznáva námorné práva, ktoré si Grécko a Cyprus v týchto vodách nárokujú na základe svojich ostrovov (Deutsche Welle). Minister zahraničných vecí Hakan Fidan 21. októbra povedal, že Ankara nebude proti prieskumu, ak vopred dostane písomné oznámenie o plánovaných prácach a ich súradniciach (Cyprus Mail). Také oznámenie by malo podobu diplomatického listu pre Ankaru. NAVTEX je iný nástroj: verejné rádiové upozornenie pre všetky lode. Z verejne dostupných informácií nevyplýva, že by Grécko poslalo list alebo vydalo NAVTEX.

Aj vydanie oznámenia NAVTEX by potvrdilo len to, že Grécko prieskum povolilo a loď ho plánuje vykonať. Samotná prítomnosť lode vo vyznačenej oblasti by dokazovala len málo. Rozhodujúcim dôkazom by bol záznam z prieskumu alebo priame potvrdenie od jeho organizátorov, že loď získala údaje aj za miestom, kde Ievoli Relume práce prerušila.

Kto platí a kedy

Cyperská vláda naviazala platbu na vydanie NAVTEX-u. Minister energetiky Michalis Damianos 19. októbra uviedol, že vláda začne proces smerujúci k platbe 25 mil. EUR až po tom, čo Grécko vydá oznámenie (CNA). Odchod lode z Heraklionu by nestačil.

Túto platbu umožňuje rozhodnutie cyperského úradu pre reguláciu energetiky z roku 2024. Podľa neho môže štátny rozpočet v rokoch 2025 až 2029 hradiť preukázané investičné výdavky do 25 mil. EUR ročne, spolu najviac 125 mil. EUR (CERA). Cieľom je, aby sa stavebné náklady nepremietli do účtov za elektrinu. Ak sa podmienka splní, výdavky ponesú cyperskí daňovníci namiesto odberateľov elektriny.

Celková výška účtu závisí od výsledkov prieskumu. Cyprus má zaplatiť 63 % kapitálových nákladov na úsek Kréta – Cyprus a Grécko 37 % (SigmaLive). Kapitálové náklady sú výdavky na vybudovanie prepojenia ešte predtým, ako ním začne prúdiť elektrina.

Predseda regulačného úradu Polyvios Lemonaris 20. októbra povedal parlamentu, že odhad 1,9 mld. EUR sa pravdepodobne prekročí. Podľa neho zostávalo vykonať asi 40 % prieskumu morského dna a trasa by mohla byť drahšia (Cyprus Mail). O trase aj cene rozhodnú použiteľné údaje z nezmapovaných úsekov, ktoré musí loď ešte získať. Otvorené zostávajú aj otázky o novom väčšinovom investorovi projektu (To Brief).

Čo by Cyprus za peniaze získal

Cyprus nemá prepojenie s kontinentálnou elektrickou sieťou a množstvo nevyužitej elektriny z obnoviteľných zdrojov prudko vzrástlo v roku 2025 (European Commission). Takéto obmedzovanie výroby (curtailment) nastáva, keď sa solárne alebo veterné zdroje vypnú, hoci by mohli vyrábať, pretože miestna sieť nemá voľnú kapacitu. Kábel má viesť elektrinu oboma smermi, takže Cyprus by mohol prebytky vyvážať a pri nedostatočnej domácej výrobe elektrinu dovážať (Deutsche Welle).

Nižšie účty domácností sú samostatné tvrdenie. Regulačný úrad uviedol, že nikto nepredložil analýzu vplyvu prvého úseku na trh (SigmaLive). Takáto analýza by mala ukázať, ako kábel ovplyvní ceny elektriny.

Z dostupných informácií vyplýva jasný záver: Cyprus má znášať väčšinu kapitálových nákladov plánovaného úseku, hoci jeho trasa ani konečná cena ešte nie sú známe, a regulačný úrad nemá štúdiu, ktorá by ukázala prínos pre odberateľov elektriny. To samo osebe neznamená, že sa kábel neoplatí. Znamená to, že Cyprus sa zaväzuje k výdavkom skôr, než má podklady na posúdenie ich prínosu. Ďalší krok, ktorý môže situáciu zmeniť, má v rukách grécky medzirezortný výbor.