Cyperský plyn pôjde cez Egypt

Eni a TotalEnergies uvoľnili peniaze na rozvoj poľa Cronos, prvého cyperského ložiska plynu na mori, ktoré sa dostalo za fázu prieskumu. Do európskych trhov sa má plyn dostať do roku 2028 ako LNG, teda skvapalnený plyn ochladený tak, aby sa dal prevážať tankermi. Celá trasa však stojí na egyptskej infraštruktúre a Egypt má sám nedostatok plynu.

Ako sa plyn dostane do Európy

Plyn zo štyroch podmorských vrtov približne 185 kilometrov juhozápadne od Cypru potečie novým 105-kilometrovým plynovodom do sústavy napojenej na obrovské pole Zohr spoločnosti Eni v egyptských vodách (TotalEnergies, Ahram Online). Odtiaľ ho existujúca infraštruktúra privedie do závodu Damietta na egyptskom pobreží, kde sa plyn skvapalní, naloží na tankery a odvezie do európskeho terminálu na spätné splyňovanie.

Táto trasa dáva ekonomický zmysel preto, lebo Egypt už má kapacity na skvapalňovanie plynu. Samostatné LNG zariadenia na Cypre by podľa odhadov stáli približne dvojnásobok. Cyperský minister energetiky Michalis Damianos odhadol cenu projektu na približne 2 miliardy dolárov a agentúre AP povedal, že výstavba plynovodu by sa mohla začať neskôr v roku 2026. Trvať má najviac 18 mesiacov a európski odberatelia by mohli dostať prvý plyn už v marci 2028 (Euronews, ABC/AP).

Egypt potrebuje plyn viac než Európa

Práve závislosť od Egypta je najväčšou slabinou projektu. Krajina sa z vývozcu plynu zmenila na čistého dovozcu. Domáca ťažba klesla z približne 59 mld. m³ v roku 2023 na 42 mld. m³ v roku 2025. Francúzske ministerstvo financií aj americký Úrad pre energetické informácie to spájajú s poklesom produkcie na veľkom poli Zohr a s rastúcou domácou spotrebou (French Treasury, EIA).

Egyptský dovoz LNG dosiahol v roku 2025 rekordných 9,01 milióna ton, teda niekoľkonásobok ročnej produkcie, na ktorú je navrhnutý Cronos (S&P Global, EnterpriseAM). Ak bude mať Egypt nedostatok plynu, závod Damietta, ktorý má z Cronosu vyrábať exportovateľné LNG, sa môže stať súčasťou domáceho riešenia. Dohoda o Cronose obsahuje klauzulu, podľa ktorej môže približne pätina plynu pokryť egyptské potreby (ABC/AP). Egypt tak má pred Európou nárok na časť produkcie.

Skutočný projekt, ale malý

Investičné rozhodnutie, teda moment, keď firmy prestanú projekt iba skúmať a začnú doň míňať peniaze, je reálne. Eni ako operátor s 50-percentným podielom a TotalEnergies s rovnakým podielom sa zaviazali rozvíjať pole objavené v roku 2022, overené v roku 2024 a teraz schválené s cieľovou produkciou približne 2,8 milióna ton LNG ročne (Eni, TotalEnergies). Každý z partnerov bude predávať polovicu.

V porovnaní s dopytom EÚ sú tieto objemy malé. Únia v roku 2025 doviezla rekordných 146 mld. m³ LNG a stala sa najväčším kupcom skvapalneného plynu na svete (European Commission, MondoVisione/ACER). Cronos pridá neruský zdroj z východného Stredomoria, no zverejnené objemy sú príliš malé na to, aby mohli výraznejšie pohnúť európskymi cenami plynu. Zatiaľ nebol zverejnený žiadny konkrétny európsky kupujúci, rezervovaná kapacita terminálu ani dlhodobá predajná zmluva.

Najviac získa politicky Cyprus. Ostrov našiel plyn na mori viackrát od roku 2011, no žiadne ložisko sa doteraz nedostalo do ťažby. Pre krajinu, ktorá väčšinu elektriny vyrába z dovážanej ropy, je vlastná ťažba plynu na mori významná ešte predtým, než sa akýkoľvek plyn dostane do Európy. Cyperskí predstavitelia označili investičné rozhodnutie za „historické“ (Cyprus Mail, Politis). Eni a TotalEnergies získajú rýchlu a relatívne lacnú cestu k predajnému LNG. Egypt udrží svoje skvapalňovacie závody vyťažené a zároveň si zmluvne zabezpečí možnosť ponechať časť plynu doma.

Európske domácnosti by od Cronosu nemali čakať nižšie účty za plyn. Dodávky vstúpia na globálny trh LNG, kde konečnú cenu určujú konkurencia s ázijskými kupcami, náklady na dopravu a kapacita terminálov.

Cronos je financovaný a reálny projekt. Či sa plyn dostane do Európy, bude závisieť od toho, či egyptský nedostatok premení exportnú trasu na poistku pre domácu spotrebu.